terça-feira, 31 de janeiro de 2017

Timor-Leste sei akolle iha semana ne’e no korrida Pás Sri Chinmoy badaruak

Timor-Leste sei hala’o  iha loron 09 fulan-fevereiru, badaruak, Korrida Pás Sri Chinmoy, inisiativu ida ne’ebé iha tinan 30 ikus  ne’e vizita nasaun 150 hodi fahe mensajen pás hosi ninia fundadór.

Voluntáriu hosi Austrália, Áustria, Brazil, Repúblika Xeka, Guatemala, Japaun no Porto Riko sei mai iha Timor-Leste durante Korrida Pás tinan ne’e nian, hodi marka atividade iha kapitál timor-leste durante loron tolu.

Eventu ne’e hahú sei tuku 07:00 tersa-feira oinmai ho sesaun abertura iha Parlamentu Nasionál,  ne’ebé iha Estátua Pás Sri Chinmoy, tuir kedas ba vizita eskola sira iha Díli no sai hosi kapitál to’o loron 09 fulan fevereiru dader.

Korrida ho kilómetru lima hahú iha loron 09 lorokraik, iha Parlamentu Nasionál nia oin, no loke ba ema hotu ne’ebé iha interese, haktuir ba Lusa Harashita Sunaoshi, diretora Ázia no Pasífiku.

"Korrida Pás vizita ona nasaun 150 liu dezde 1987 hodi fahe mensajen pás no amizade nian, no kontaktu labarik no joven barak, hanesan sidadaun nasaun idaidak liuhosi programa korrente, edukasionál no kulturál", nia esplika.

"Tinan ne’e komemora  aniversáriu badala 30º korrida  estafeta pás ne’ebé naruk liu iha mundu, organiza hosi rede internasionál voluntáriu ne’ebé fundadór inspira iha nia ideia: pás hahú iha kada indivídu nia fuan no ita hotu bele fó pasu ida ba pás", nia afirma.

Atu marka pasajen testemuñu ne’e sei utiliza toxa pás ida, "símbolu esperansa no mehi komun umanidade ba paz no armónia" ne’ebé fo-bensa ona hosi papa na’in-tolu, inklui papa Francisco, iha outubru, no individualidade hanesan madre Teresa no Nelson Mandela.


Chinmoy, ne’ebé mate iha 2007 ho tinan 76, hanesan filózofu no profesór indianu ne’ebé koñesidu maka promove eventu atus, entre konsertu, meditasaun no korrida, kona-ba tema pás interior no armonia mundiál.

Sentru meditasaun Chinmoy eziste ohin iha nasaun sanulu resin iha mundu tomak.

"Korrida Pás Lar-Unisidade", ne’ebé kria iha 1987, moris hanesan forma hamutuk iha eventu ho templu globál no lokál, ne’ebé to’o ema millaun iha mundu tomak.

Chinmoy, ne’ebé  vizita Díli iha janeiru tinan 2004, partikularmente liga Timor-Leste dezde loron 25 fulan-janeiru tinan 1999 bainhira reuni iha Jakarta ho prezidente indonéziu Habibie.

Enkontru ida ne’ebé la’o liu oras rua ne’ebé koa’lia kona-ba  situasaun iha Timor-Leste, molok Habibie anunsia disponibilidade indonézia hodi aseita referendu autodeterminasaun ida ba Timor-Leste.

SAPO TL ho Lusa

Sem comentários: