quarta-feira, 13 de janeiro de 2016

Dili sei hala’o fórum ekonómika entre emprezáriu aziátika ho luzófona nian sira iha fulan fevereiru


Halo ligasaun ba emprezáriu luzófona ho sira hosi sudeste aziátika maka sai nu’udar objetivu prinsipál hosi Fórum Ekonómika Globál Komunidade Nasaun Lian Portugés (CPLP) nian ba dahuluk ne’ebé sei hala’o iha Dili, hosi loron 25 to’o 27-fevereiru. 

Sorumutu ne’ebé sei hala’o ho tema “CPLP no Globalizasaun”, hakarak atu hametin lasu/relasaun entre empreza ho emprezáriu luzófona hothotu, nomós estuda kona-ba oportunidade investimentu no negósiu iha Timor-Leste.

Tanba ida ne’e hanesan inisiativa prinsipál hosi prezidénsia temporária Komunidade Nasaun Lian Portugés (CPLP) nian ba Timor-Leste, maka enkontru ne’e mos hakarak fó resposta ba aspirasaun Dili hodi sai luzofonia ba iha espasu relasaun komersiál no ekonómika ida ne’ebé forte liu.

Reuniaun ne’e hetan apoia hosi CPLP, Konfederasaun Emprezariál CPLP (CE-CPLP) nomós hosi Uniaun Esportadór CPLP (UE-CPLP) no atu promove Timor-Leste hanesan “plataforma ba dezenvolvimentu”.

“Intensaun ida tan maka atu serbisu hamutuk, atu nune’e bele kria amibente globalizasaun ida nomós kompetitivu liu, alénde ne’e bandeira CPLP nian mos bele halo parte ba iha negósiu hosi mundu, tanba ambisaun bot hosi ida ne’e maka aumenta potensiál ba troka komersiál entre Komunidade Azia-Pasífika”, esplika organizadór sira.

“Eventu ne’e hanesan dinámika hodi hamosu parseria entre empreza hosi espasu Komunidade, dimensaun ida ne’ebé sei konsolida hosi CPLP nomós hosi CE-CPLP no UE-CPLP”, hatutan tan.

Timor-Leste hakarak sai hanesan ponte hodi liga luzofonia ho ASEAN, asosiasaun nasaun sudeste aziátika, hanesan orgaun ne’ebé Timór hakarak adere ba no sei ho estatuto observadór.

Tuir promotór fórum, Timor-Leste hanesan nasaun ne’ebé ho “enkuadramentu kompetitivu ida ba investimentu, parseria emprezariál nomós projetu esportasaun ba merkadu Aziátika, Pasífika ho Luzofonia”.

Enkontru ne’ebé hala’o iha Dili ne’e mos hakarak atu “fó kontribuisaun ba dezenvolvimentu sustentável hosi ekonomia Timor-Leste liu hosi fahe ‘know-how’, hosi kapasitasaun nomós diversifikasaun setór privadu nasionál no promosaun ba reuniaun emprezariál hodi insentiva projetu hamutuk, investimentu iha Timor-Leste, inklui parseria esplorasaun ba merkadu komun foun”.

Sorumutu ne’e sei halibur emprezáriu sanulu resin hosi nasaun oioin no sentra liu ba iha área estratéjia lima: indústria petrolífera, gás ho estrativa, agrikultura ho agroindústria, tasi nomós peska, indústria manufatureira, turismu no infraestrutura.

Iha debate sei ko’alia mos kestaun hanesan papel CPLP nu’udar bloku multirejionál, papel hosi bloku ekonómika ba iha ekonomia globál nomós “dezafiu ho oportunidade insersaun CPLP” ba iha bloku ekonómika rejionál seluk.

SAPO TL ho Lusa 

Sem comentários: