domingo, 13 de agosto de 2017

PLP-KHUNTO Disponivel Diálogu Ho FRETILIN Dala Ida Tan


DILI, (TATOLI) - Prezidente Partidu Libertasaun Popular (PLP), Taur Matan Ruak afirma PLP disponivel ba konvite segunda-vés hosi FRETILIN ba PLP hodi hahú konversasaun substansiál atu harii plataforma entendimentu ne’ebé metin no seguru governasaun nian.

“Ha’u nia partidu ami disponivel tanba povu fahe nia votu uitoan-uitoan ida mesak la bele entaun sira (FRETILIN) fiar ami hakarak ko’alia ami, ami disponivel ba ko’alia,” Taur Matan Ruak afirma ba Jornalista sira iha sede PLP, Metiaut, Dili, ohin.

Taur dehan bainhira ko’alia ho FRETILIN, PLP sei aprejenta programa sira ne’ebé antes ne’e PLP hato’o ona ba nia eleitoradu sira.

Hatán ba loron hasoru malu atu atu diálogu, Eis Prezidente da Repúblika ne’e haktuir nu’udar Prezidente Partidu nia parte seidauk simu karta ofisial hosi Partidu FRETILIN.

Bazeia ba prinsípiu  PLP komunga no hakarak estabilidade governativa, nu’udar baze fundamental ida ne’ebé mak partidu hotu-hotu hakarak, maibé atu garante estabilidade governativa presiza hatuur regras hodi la’o tuir.


Entertantu Sekretáriu Jerál Partidu KHUNTO, José Agostinho da Silva dehan, Partidu KHUNTO prontu kolabora ho sesé de’it, hodi fó solusaun atu forma VII Governu Konstitusionál.

“Ami prontu Kolabora ho Partidu hotu-hotu hodi sai parseria ida ne’ebé di’ak ba formasaun governu ne’e kompeténsia FRETILIN nia tomak,”  José Agostinho da Silva haktuir.

Hodi dehan iha diálogu segunda-vés KHUHNTO adapta an ba dinámika sorumutu kona-bá formasaun governu nian, liu-liu oinsá buka alternativa hodi harii governu ne’ebé iha estabilidade governativa.

“Ita espera katak governu ne’ebé mai iha estabilidade polítika, seguransa no governativa,” José realsa.

Tuir komunikadu imprensa hosi partidu FRETILIN  ne’ebé TATOLI hetan haktuir katak, hosi loron 9 too loron 12 FRETILIN halo ona konversasaun ho partidu sira hanesan, CNRT, PLP, PD ho KHUNTO, ikus mai hakotu lia hodi konvida hikas PLP ho KHUNTO hahú konversasaun substansiál atu harii plataforma entendimentu ne’ebé metin no seguru governasaun nian, no halo definisaun formal ba formatu adekuadu ba entendimentu  ne’ebé bele hatán ba espetativa lejitima povu Timor-Leste nian.

Mantein diálogu ho partidu polítiku sira hotu hodi bele garante polítika ida inkluzivu liu tan atu parlamentu nasionál bele sai duni forum ida ba konsentrasaun pozisaun hotu-hotu no buka nafatin konsensus ba desizaun estruturanté hodi hametin estadu .
“FRETILIN sei hato’o ba Prezidente Repúblika, Francisco Guterres Lú Olo atu haklaken formálente desizaun ne’e.

Programa Eleitorál no Governasaun PLP

Área tolu urjente ne’ebé presiza atu tau iha konsiderasaun:

Identidade : a) Halibur mate ruin hosi eroi sira ne’ebé husik hela liu tinan 17 nia laran no fo omenajen ba sira. b) Rekonstrusaun ba uma lulik, kapela sira no integra iha planu promosaun turístika. c) Valorizasaun ba lia na’in sira nia knaar, hodi rekupera sira nia knaar iha justisa tradisionál tanba prevene konflitu. d) Salva memória Moradór sira nian hanesan ezérsitu tradisionál ba dahuluk nudar orijen ba ita nia Forsa Armada Moderna. e) Valorizasaun ba feto sira nia traje no ornamentu (mortén no manu-fulun) no feto sira nia instrumentu perkusaun tradisionál sira (babadok no dadir)    f) Valorizasaun ba mane sira nia traje no ornamentu sira, hanesan  belak  no kaibauk. g) Valorizasaun ba ita nia rituál tradisionál sira, ourivesaria no produsaun hena sira.

Ho lia fuan badak: ita nia identidade, ita nia istória no kultura ne’e iha valór ekonómiku ne’ebé boot no bele fomenta atu hamosu indústria ki’ik sira.

Integrasaun : a. Veteranu no Antigu Kombatente sira – ninia integrasaun sosiál sei bele sai potensiál, se ita hatene atu aproveita esperiénsia sira iha lideransa, organizasaun no mobilizasaun komunidade ba atividade produtiva sira (kooperativa, asosiasaun no seluk-seluk tan), liu-liu iha organizaun sira foin sa’e nian. Ba ida ne’e, presiza atu halo revizaun ba Estatutu Kombatente Libertasaun Nasionál nian, hodi transforma sistema pensaun atuál sira ba oportunidade atu hala’o ekonomia. b. Juventude –—Joven ida-idak tenke iha misaun ida iha moris. Sira tenke hetan orientasaun atu iha objetivu sira ne’ebé konkretiza sira nia mehi. Nune’e, iha aspetu esensiál lima atu garante katak joven sira ohin loron nian sei sai ema responsável iha loron aban, hanesan: formasaun superiór no formasaun tékniku-profisionál, servisu síviku, servisu militár obrigatóriu, insersaun iha merkadu servisu, formasaun sívikupatriótika, brigada sira atu kombate hamlaha no desnutrisaun, degradasaun meiu-ambiente, analfabetismu no seluk-seluk tan. c. Traballadór no Agrikultór sira—mak sira ne’ebé hala’o tiha ona sakrifísiu atu aumenta ekonomia familiár. Presiza atu iha mikrokréditu hodi prodús ho maneira rentável. Presiza mós atu iha orientasaun no formasaun atu koñese métodu sira ne’ebé di’ak liu no prátika sira ne’ebé rentável liu tán iha merkadu. Sai solidáriu liu tán ho sira no apoia sira. Agrikultura familiár de’it okupa ona área rurál pursentu 80. Agrikultura la’os kiak; maibé hun ida rikusoin nian!     d. Jéneru – Igualdade direitu entre feto no mane ne’ebé bazeia ba méritu no ba iha kompeténsia. Valorizasaun ba feto nia knaar iha País nia dezenvolvimentu ekonómiku.

3. Governasaun Integrada : Governasaun Integrada bazeia ba kooperasaun, partisipasaun no lideransa kolaborativa, la’ós de’it ba departamentu governamentál sira, maibé mós ba instituisaun sira seluk (privadu no voluntáriu sira) hodi fó resposta ho forma ida ne’ebé efisiente no efikás ba problema sosiál sira ne’ebé Povu hasoru loro-loron, kombate morozidade, desperdísiu, burokratizasaun no seluk-seluk tan. Implementa sistema komunikasaun ida ne’ebé fasilita kontaktu entre administrasaun no benefisiáriu sira, bele monitoriza implementasaun programa sira no avalia nia rezultadu.

Ekipa Kobertura | Foto TATOLI

1 comentário:

maubesi disse...

Problema bo'ot ba timor iha area implementação (area administração) hau la hare. Moso mal gestão, la iha transparencia, korupção ho acontabilidade cerviço.

Mas, Progama PLP hato'o deit iha partes nebe'e ba hau hare la dun mendasar. la toka ba programa fundamental nebe'e timor sira hasoru.