terça-feira, 18 de outubro de 2016

Parlamentu Nasionál aprova ho unanimidade lei seguransa sosiál nian


Parlamentu Nasionál ohin aprova ho unanimidade rejime kontributivu ida hosi Seguransa Nasionál, hafoin halo alterasaun balun ba espesialidade hirak ne’ebé iha ligasaun ho finansiamentu no fundu rezerva tuir mai. 

Versaun ikus hosi diploma ne’ebé aprova ba jeneralidade iha 21-setembru, konta ho votu a favor 47, hosi deputadu hirak ne’ebé halo parte iha sesaun refere, bainhira hetan mos prezensa hosi ministra Solidariedade Sosiál, Isabel Amaral Guterres.

Diploma ne’e, hanesan “istóriku”, avansa ba serbisu ne’ebé hala’o iha Timor-Leste to’o oras ne’e, ba iha nivel medida no programa asisténsia nomós asaun sosiál ho nivel seguransa sosiál, ba kazu rua ne’e, lakontributiva.

Timor-Leste kada tinan gasta dolár milloens 150 ba prestasaun sosiál la’os-kontributivu: rejime tranzitóriu ba funsionáriu públiku (milloens 1,32), asisténsia sosiál, inklui pensaun veteranu (milloens 106), apoiu ba idozu nomós invalid (milloens 30,9) no bolsa da maen (milloens 8,5), hodi atividade ne’ebé iha.

Haree no reflete liu ba iha preokupasaun hosi deputadu balun, maka halo mos alterasaun barak ba diploma ne;e, liu-liu ba iha finansiamentu no fundu rezerva nian. Muda mos preámbulu, hodi reflete “espíritu” hosi debate iha komisaun.

“Haklean liu tan mekanismu fiskalizasaun no kontrolu finanseira nian, hametin separasaun entre kustu ne’ebé hetan suporta hosi Estadu ba iha organizasaun nomós halo promosaun ba iha sistema no kustu hirak ne’ebé suporta hosi kontribuisaun traballadór sira nian, atu satisfas ba eventualidade koberta hosi rejime ne’ebé aprova ona iha ne’e”, tuir alterasaun preámbulu.

Orsamentu hosi Seguransa Sosiál nian ne’ebé “hatuur ona, sai nu’udar instrumentu kontrolu sentrál no halo akompañamentu ba evolusaun no planeamentu hosi sistema ba órgaun soberania sira, iha ninia mekanismu kontrolu no aprovasaun hanesan apoiu ba iha Orsamentu Jerál Estadu, nomós hetan apresiasaun no aprovasaun ketaketak iha duni siklu anuál”.

Deputadu sira hakarak hatutan tan iha komisaun katak “nasaun ne’ebé dezenvolvida la’os aumenta de’it índise ekonómika, maibé mos rekoñese kompromisu hosi ninia sidadaun sira, atu nune’e ble fó moris di’ak no satisfasaun pesoál ba ninia família no ba mos komunidade hothotu”.

Hosi ne’e maka, konsidera katak rejime seguransa sosiál nian hanesan “eventu importante ida ba istória Timor-Leste nian, nu’udar indikativu hosi evolusaun ninia Estadu Sosiál no haktuir hikas kona-ba prinsípiu solidariedade, igualidade no buka atu hadia bem-estar hosi ninia sidadaun sira nian”.

SAPO TL ho Lusa - Foto: António Amaral / Lusa

Sem comentários: