sexta-feira, 15 de julho de 2016

CPLP. Membru sira tenki define ajenda komun ida -- sekretáriu-ezekutivu


Sekretáriu-ezekutivu hosi Komunidade Nasaun Lia-Portugés (CPLP) defende iha ohin katak futuru organizasaun luzófonu nian sei liuhosi kooperasaun ekonómiku no emprezarial ho nune’e  nasaun sira tenki  define prioridade ba dékada oin mai.

Iha  momentu ne’ebé komemora tinan  20 kriasaun CPLP, altura ne’ebé atu hateke ba futuru no sekretáriu-ezekutivu CPLP, Murade Murargy, konsidera katak simeira xefe Estadu no Governu oin mai – ne’ebé sei hala’o  tinan ne’e iha Brazil - tenki define saida maka "ajenda komun".

"Bazeia ba prinsípiu, ne’ebé konta fundamentu kriasaun CPLP nian- lian, konsertasaun polítiku-diplomátiku no kooperasaun tékniku ba dezenvolvimentu -, sai hanesan aspetu ne’ebé konsolidada liu, agora presiza abranje área foun", informa responsável ne’e, iha entrevista ba Lusa.

Área hirak ne’e bele la’o bainhira domíniu ekonómilu no emprezarial ba turizmu no enerjia, passa liuhosi ambiente, agrikultura, seguransa alimentar no nutrisionál ka mares no oseanu.

"Estadu tenki  aproveita potensiál sira ne’ebé iha atu bele  reforsa ninia kooperasaun no ninia atuasaun  tuir  termu globál", defende Murade Murargy.

Iha parte seluk, planu ekonómiku no emprezarial assume- an hanesan  fatór determinante atu   nasaun balun bele ultrapassa problema króniku iha pobreza no dezempregu.

"Sé maka apoiu governu [iha tarefa ne’e] presiza liliu setór emprezarial, kria empregu hodi  joven sira bele  tama ba  merkadu", nia afirma.

Vizaun estratéjiku foun  hakarak moos atu  CPLP iha ajenda úniku ida no laós ajenda barak.

"Kada nasaun buat ida hosi  CPLP... la’e. Saida maka nasaun sira hakarak hosi  CPLP", kestiona diplomata ne’e, hodi  hatutan  katak  ida ne’e hanesan  reflesaun ida  ne’ebé sei bele hala’o  iha simeira oin mai no ezije ambiente hakmatek.

Murargy afirma ho konviktu katak Brazil iha komitmentu ba CPLP no "halo dadaun esforsu  boot atu  simeira bele realiza iha tinan ne’e", hafoin nasaun ne’e labele konvoka reuniaun xefe Estadu no  Governu iha jullu, tuir tradisaun.

"Brazil hakarak atu simeira ne’e hala’o ho ambiente ida ne’ebé ema hotu iha  kondisaun atu koa’lia kona-ba problema sira CPLP nian no  xefe Estadu  bele diskute, ho profundidade, situasaun CPLP  nian hafoin tinan 20 ", nia haktuir.

Tema ida ne’ebé moos sei  aborda iha enkontru ne’e maka fasilitasaun ba mobilidade hosi sidadaun  luzófonu iha CPLP nia-laran, realidade ida ne’ebé kleur ona, maibé seidauk konkretiza.

"[Nasaun hotu] sensível katak presiza" avansa no ministru Administrasaun Interna ka Interior hosi  Estadu-membru sira hala’o hela servisu ba ida ne’e, informa diplomata ne’e , ba sé deit medida ne’e importante hodi reforsa sidadania luzófonu nian.

"Ne’e manán boot ida ba ita nia komunidade. Ida ne’e sei  permite atu sidadaun sira hakbesik ba malu liu tan", nia hatete, fó ezempu hanesan estudante ka investigadór sira hosi nasaun ida bele ba estuda iha nsaun seluk, "sein liuhosi burokrasia", nasaun seluk nian, ka emprezáriu sira bele sirkula ho  fásil no estabelese parseria konjunta.

Murade Murargy alerta ba nasaun hotu tenki tau iha konta katak "Ema maka  sai motor ba buat hotu" ho, nune’e, " governu tenki dedika  parte boot liu hosi ninia enerjia iha  edukasaun, saúde no ambiente".

Kona-ba  perkursu CPLP  nian iha tinan  20 ikus ne’e, sekretáriu-ezekutivu fiar katak organizasaun luzófonu " konsolidadu ona" no sai ona organizasaun ida ho  Estadu-membru sira no povu " sei hamutuk   buka solusaun ba problema ne’ebé kada governu infrenta ".

Organizasaun ne’e perkorre ona servisu ida  "estraordináriu" ohin loron " iha ona liafuan atu koa’lia iha arena internasionál", nia hatutan.

Murade Murargy afirma tan  katak ne’e hanesan organizasaun ida "ba nafatin" no nunka husik atu  persege ba iha objetivu finál: " moris di’ak ba ami nia povu ".

CPLP  harii iha 17 fulan jullu 1996, integra Angola, Brazil, Kabuverde, Giné-Bisau, Mosambiké, Portugál no Saun Tomé no Prínsipe. Hafoin hetan independénsia, Timor-Leste moos adere iha 2002 no Giné Ekuatorial tama iha 2014.

SAPO TL ho Lusa 

Sem comentários: