quarta-feira, 30 de novembro de 2016

DELIMITASAUN FRONTEIRAS TASI, PRESIZA PASIENSIA HO DETERMINASAUN


Prezidenti Repúblika (PR), Taur Matan Ruak hatete katak, delimitasaun fronteira tasi entre Timor Leste (TL) ho Australia, hanesan dezafiu ida atu ejiji pasiensia povu TL nian ho determinasaun.

“Timor-Leste reafirma nia empeñu no abertura ba dezenvolvimentu negosiasaun konaba fronteira tasi nian. Delimitasaun ba fronteira tasi nian hanesan dezafiu ida ke ejiji pasiénsia ho determinasaun, tanba kestaun hirak-ne’e lori tempu naruk para ita bele rezolve. Hanesan Prezidenti Repúblika ha’u akompaiña kestaun hirak-ne’e ho atensaun,” katak Taur Matan Ruak iha nia diskursu ba komemorasaun loron Proklamasaun Independensia Timor Leste ba dala 41 (28 Novembru 1975-28 Novembru 2016), iha Munisípiu Lautem-Lospalos horseik.

Xefi Estadu ne’e dehan, importante povu TL tenki komprende katak, dezafiu konaba demarkasaun fronteira fó mós oportunidade ba nasaun rua ne’e atu hametin ambiente amizade no viziñansia di’ak, no hamutuk dudu dezenvolvimentu ekonómiku rejionál ba oin.

“Alénde ita-nia rejiaun, ita iha mós relasaun amizade no kooperasaun ne’ebé metin ho nasaun barak. Ha’u hakarak temi liuliu Xina, Japaun, Repúblika Korea, Nova Zelándia, Estadus Unidus, Uniaun Europeia, Kuba, inklui mós Portugál no nasaun maun-alin sira CPLP nian,” afirma Taur Matan Ruak.

Alénde ne’e, Taur Matan Ruak mós esklarese katak, Prezidénsia Timór ba CPLP husi 2014-2016, nu’udar susesu ida ne’ebé rekoñesidu husi ema hotu.

CPLP nia atividade iha área konsertasaun Diplomátika, Kooperasaun Multilaterál no Lian maka’as tebes.

“Ha’u hakarak temi de’it Timor-Leste nia inisiativa balun ne’ebé, tuir ha’u-nia hanoin, loke ona dalan foun atu dezenvolve tan CPLP aban-bainrua. Ita-nia programa ba Prezidénsia CPLP kontribui ona ba halo ekonomia no dinamizmu relasaun emprezariál sira-nian sai hanesan foku importante liu Komunidade ida-ne’e nian,” relata Taur Matan Ruak.

Xefi Estadu ne’e afirma, durante TL nia Prezidénsia CPLP, Organiza tiha Forum Ekonómiku Globál ne’ebé hetan susesu bo’ot hodi halibur hamutuk ba dahuluk emprezáriu no organizasaun ekonómika hirak husi Europa, Ázia, Áfrika.

Taur Matan Ruak esklarese, objetivu husi Forum hirak-ne’e mak dada ema nia atensaun ba CPLP nia potensiál nu’udar plataforma globál.

Nia dehan tan, TL mós hala’o tiha sorumutu estraordináriu Konsellu Seguransa Ai-han no Nutrisionál, ne’ebé foka liu ba agrikultura familiár. Agrikultura oin ne’e importante teb-tebes atu bele sustenta-an, no halakon deznutrisaun no kiak.

Taur Matan Ruak kontinua afirma katak, husi parte Lia-Portugés, CPLP organiza tiha Konferénsia Internasionál datoluk kona-ba Lian Portugés nia impaktu iha sistema mundu nian.

“Ha’u senti kontenti loos, tanba durante prezidénsia Timoroan nian ne’e, CPLP fó nia rekoñesimentu ba Institutu Internasionál ba Lia-Portugés nia asaun,” katak Taur Matan Ruak.

Susesu sira-ne’e tenik Taur Matan Ruak, fó prestíjiu ba Timoroan sira no hamorin nasaun nia naran iha komunidade internasionál nia leet.

“Ita hari’i tiha ona relasaun amizade no kooperasaun ne’ebé metin ho Indonézia no Austrália. Interkámbiu kulturál, familiár no ekonómiku entre ita-nia povu no Governu sira kontinua sa’e ba beibeik hodi fó benefísiu ba populasaun sira no dezenvolvimentu rejiaun. Ita-nia rain oras ne’e haka’as an hela hodi hakle’an kooperasaun bilaterál no multilaterál ho Indonézia no Austrália, ho objetivu atu hametin seguransa no estabilidade iha rejiaun,” katak Taur Matan Ruak.

Eis Jeneral ho fitun rua ne’e afirma, ho Indonesia, iha ona progresu relasiona ho kestaun balun ne’ebé mak liga ho negosiasaun fronteira rai-maran. Timor-Leste no Indonézia besik ona atu halo akordu formál kona-ba fronteira Naktuka.cos

Jornal Nacional

Sem comentários: