quarta-feira, 27 de maio de 2015

Díli simu Shakespeare iha viajen istórika Hamlet nian ne’ebé hala’o iha mundu


Ema besik 350 maka asisti aprezentasaun instórika hosi obra teatru Hamlet ida Dili, hanesan projetu ne’ebé sei lori pesa refere ba mundu tomak no iha Timor-Leste reprezenta ona atuasaun dahuluk hosi kompañia profesionál teatru nian ida.

Ida ne’e hanesan inisiativa hosi kompañia ingleza Shakespeare's Globe ne’ebé hahú iha 23-abril tinan kotuk, bainhira komemora 450º aniversáriu hosi nasimentu dramaturgu inglés, no hakarak atu lori obra ne’ebé diriji hosi Dominic Dromgoole, ba mundu tomak. 

Desde projetu ne’e hahú ekipa ho ema 16 – no 12 iha palku – halo ona viajen ho kilómetru 150.926, no hatutan tan katak iha fulan ne’e sei ba fali nasaun seluk no aumenta tan kilómetru ba totál.

Modelu hosi obra ne’e halo atór sira asumi papel oioin, no ida ne’e hanesan dezafiu adisionál ba grupu atór ida ne’ebé nunka repete palku ka senáriu, tanba iha kada aprezentasaun ne’ebé hatudu ba públiku lahanesan.

Tom Lawrence, atór ida dehan ba Lusa katak hafoin hetan esperiénsia dahuluk bainhira lori Hamlet ba públiku norteamerikanu, kompañia ne’e iha hanoin atu hatudu obra Shakespeare nian ba nasaun hothotu iha mundu.

“Ha’u hanoin hanesan ema ida ne’ebé halo viajen, bainhira halo lista ba nasaun ne’ebé nia bá. Maibé depois hahú ho ida ne’e. Foin bele halo to’o 100, iha tinan ida ikus ne’e. Timor-Leste maka 102 º”, dehan hodi hatutan tan katak ida ne’e hanesan projetu mehi nian ida.

“Furak liu maka vizita nasaun ne’ebé dalaruma nunka halo kontaktu ho Shakespeare, ka ho forma teatru ne’ebé lahanesan. Maibé depois ami haree liafuan oioin kona-ba Shakespeare”, dehan.

Projetu “komplikadu” ida ne’ebé tenke halo viajen barak, bagajen barak – to’o agora, hosi “prop’s” palku nian lakon de’it kaveira ida no kontinua nafatin ho ema ne’ebé hanesan.

Tuir Ladi Emeruwa, atór seluk, pergunta ne’ebé difisil liu atu hatan maka bainhira husu fatin ida ne’ebé maka furak liu ba ekipa refere durante halo vizita, hanesan esplika ba Lusa ida ne’e hanesan “dezafiu” interesentante ida.

“Dezafiu bot liu maka bainhira hamriik iha palku lahanesan iha loron rua tuituir malu. Enerjia maka importante liu. Ami halo viajen barak ho aviaun, komboiu, no autokaru. Depois ami tenke adapta ho senáriu ne’ebé totalmente lahanesan iha oras tolu nia laran”, esplika.

“Maibé ida ne’e hanesan mós projetu fantástika ida. Ami halo ona atuasaun ho senáriu oioin: iha sala bot, iha anfiteatru até iha tasi-ibun. Ida ne’e ajuda hafoun obra”, dehan.

Kona-ba asisténsia, Emeruwa esplika katak obra ne’e buka atu asosia ho públiku, atu nune’e bele ajuda hatene dinámika ne’ebé lahanesan.

“Iha Europa Leste, ezemplu, ema hothotu respeitozu tebes, maibé iha Karaíbas, ema hothotu kuaze halo parte no fó komentáriu”, dehan.

Tuir Phoebe Fildes - atriz ne’ebé iha serbisu ne’e sai hanesan ninia projetu kareira daruak – atór sira sente hanesan manan lotaria. “Ami sente duni hanesan empregu mehi nian ida.

Obriga atu ami sosa mehi kona-ba moris nian no iha tempu hanesan halo ami hadomi buat ida ne’ebé ezisti ba fatin furak iha mundu tomak. Fanstástika”, konta.

Ema ne’ebé oioin ajuda ami hodi hetan kamada seluk ba obra ida hanesan Hamlet.

“Ezisti tema barak iha Hamlet – kona-ba família, domin, traisaun, funu, vingansa – ne’ebé ema hothothou ko’alia. No ho públiku ne’ebé oioin, hamosu vizaun barak.

Iha Kénia, ezemplu, ema barak maka hare pesa ne’e hanesan obra ida ne’ebé mós ko’alia kona-ba direitu feto nian, no ha’u nunka hanoin to’o iha ne’ebá”, dehan.

“Pesa ne’e ko’alia ho forma oioin ba ema ne’ebé lahanesan mós, no ho forma ne’ebé nunka mosu iha ami-ninia imajinasaun”, hatutan. Hosi Díli – depois bá iha Bali (Indonésia), Bangkok (Tailándia), Kuala Lumpur (Malázia), Maldivas ho Sri Lanka, ohin to’o ona iha sidade australiana Geelong, estadu Victoria.

Tuir maim aka espetákulu ba ema rihun 70, inklui iha nasaun hanesan Somália – hanesan mós kompañia internasionál dahuluk ne’ebé halo aprezentasaun iha palku leten iha tinan 23 kotuk ba – ka Sudaun, ne’ebé sira aprezenta ona sira-ninia obra ba ema 3.000 resin.

Hosi nasaun luzófona, obra ne’e hala’o ona iha Belo Horizonte (Brazil) fulan dezembru tinan kotuk, Lisboa (Portugal) 5-janeiru no hosi Teatro Avenida iha Maputo (Mosambike) 5-abril. Sei halo vizita ba nasaun seluk iha finál tinan ne’e.

SAPO TL ho Lusa – fotu timorana

Sem comentários: