quarta-feira, 16 de setembro de 2015

Timor-Leste la hadi’a transparénsia orsamentál nian - estudu internasionál


Timor-Leste kuaze la hadi’a kuantidade no transparénsia informasaun ne’ebé ne’ebé disponibiliza kona-ba sira ninia konta públika, nune’e maka hodi difikulta asesu sidadania nian ba dadus lolos kona-ba uza osan públiku, fó sai estudu internasionál ida

Análize ne’ebé halao iha Open Budget Index (Indikadór Orsamentu Transparente ka OBI iha ninia sigla ingleza), produz hosi organizasaun International Budget Partnership ne’ebé kompara dadus hosi nasaun 102 ne’ebé fó valór transparénsia orsamentál 0 to’o 100.

Indikadór fó ba nota ida ho valór 41 ba Timor-Leste, hodi tau país ne’e iha grupu nasaun sira ne’ebé disponibiliza "informasaun limitada", boot liu lusófonu sira Mosambike (ho 38 valór), São Tomé e Príncipe (valór 29) Angola (valór 26).

Entre estadu membru sira hosi CPLP pior liu maka Guiné Equatorial, ho valór 04, hanesan nota pior ba Qatar no Arábia Saudita (zero).

Portugal hetan ho valór 64 (hanesan mós ho Polónia no Filipinas no liu pontu neen duke España) no Brazíl rejista hanesan nota ne’ebé di’ak liu entre país lusófonu sira ho valór 77.

Nota ne’ebé di’ak liu, iha mundu, ba Nova Zelándia ho 88 iha 100.

Estudu ne’e fó sai katak "maioria populasaun mundiál mori iha país sira ne’ebé ho sistema inadekuadu hodi garante orsamentu transparente" ho maioria fó informasaun insufisiente ba sosiedade sivil.

"Só iha grupu ki’ik ida de’it maka hosi país sira ne’e maka iha mekanizmu rasik atu nune’e públiku partisipa iha prosesu orsamentál. Instituisaun formál hosi kontrolu ne’ebé dala barak liu limitadu tebes iha ezekusaun hosi ninia funsaun", esplika estudu ne’e, kintu jéneru.

Ida ne’e maka sai hanesan úniku estudu internasionál independente ne’ebé analiza klaru grau transparénsia orsamentál nian no, liuliu, asesu sidadaun sira nian ba informasaun klaru no sistema kontrolu konta públika sira.

SAPO TL ho Lusa

Sem comentários: