sexta-feira, 29 de dezembro de 2017

Abe Barreto ‘Sadik’ Cassimata Hakerek Novel

DILI, (TATOLI) - Linguísta, profesór no literatura Timoroan, Abe Barreto “sadik” jornalista nomós eskritór Cancio Ximenes-Cassimata atu hakerek tan romansa eh novel alende istória badak sira no obra literária sira seluk tan, iha ámbitu apresiasaun livru ho Cassimata nian ho títulu Eroi Loromatan husi sikun literáriu.

“Cancio Cassimata Ximenes hanesan jornalista no eskritór-literáriu mosu ona iha ita-nia leet ho nia obra jornalizmu, istória-badak no obra poétika sira. Ha’u, iha oportunidade ida-ne’e, hakarak atu dezafia nia atu se bele, iha tempu oin mai, hakerek mós romanse alias novel,” dezafia literatur timoroan Abe Barreto, iha salaun eis-komarka Balide, Díli, horseik.

Abe Barreto haktuir, nia hahú koñese Cassimata bainhira  sei serbisu iha misaun ONU (Organizasaun Nasaun Unida) hanesan durubasa, iha tinan 2000 nia klaran.

Hahú iha momentu ne’ebá mak nia observa Cassimata nia obra jornalizmu sira iha jornál sira hanesan Timor Post, STL (Suara Timor Lorosa’e), no seluk-seluk tan.

Nia interesadu tebes ho Cassimata nia maneira hakerek artigu sira, ho estilu ensaiu literáriu. Iha momentu ne’ebá ha’u ladun fó atensaun hodi lee nia obra istória-badak sira mak hahú publika daudaun ona iha jornál sira mak ha’u temi tiha ona ne’e.

“Hosi ami-nia halo belun iha mundu literáriu durante ne’e, ha’u deskobre katak afinál nia mós sai admiradór ida ba ha’u-nia perkursu literáriu sira [lee poezia, etc]. No ha’u mós, hosi amizade ida-ne’e, deskobre Cassimata sai nu’udar amante ida ba obra literária sira hosi poeta no filózofu Libanés, Kahlil Gibran,” dehan linguísta ne’e.

Abe Barreto akresenta, Cassimata nia prezensa iha perkursu literáriu Timor-Leste nian, hanesan jornalista no eskritór-literáriu, hetan ona ninia espasu rasik.

“Ninia prezensa ne’e lori ha’u bá hanoin hikas filafali figura jornalista nomós aumezmu tempu eskritór-literáriu koñesidu sira-ne’ebé balun mate ona, no balun sei moris, mak hanesan: Mochtar Lubis, Pramoedya Ananta Toer, Sitor Sitomorang, Goenawan Muhamad, Seno Gumira Adjidharma hosi Indonézia, José Rodrigues Santos hosi Portugál, George Orwell hosi Inglaterra, Albert Camus hosi Fransa no Arjélia, Gabriel Garcia Marques hosi Kolombia, Eduardo Galeano no Mario Benedetti hosi Uruguai, no Ernest Hemingway hosi Estadus Unidus Amérika,” katak Abe Barreto.

Kona-ba livru Eroi Loromatan ho pájina 14 ne’e, Linguísta, profesór no literatura Timoroan, Abe Barreto nia fó apresiasaun katak Eroi Loromatan oras ne’e mosu ona iha ita-nia leet. Livru kolesaun istória-badak ne’e, atu oituan ka barak, sei haburas no hariku liután duni ita-nia panorama literária Timor-Leste nian. Ne’e ksolok boot ida ba ita hotu.

Ne’e orgullu boot ida mós ba hakerek-na’in rasik. Ne’e obra ida mak merese duni atu ita hotu halo apresiasaun no observasaun ba.

Istória-badak nu’udar jenre literáriu ida maka furak atu ita esplora. Hanesan mós ho jenre literária sira seluk, hosi obra istória-badak mós, ita bele hatene no observa lala’ok moris sosiedade ida nian, iha periodu balun ida nia laran.

“Hosi istória lima maka ha’u konsege observa no apresia ne’e, ha’u nota katak Cassimata mout iha hakerek ho estilu doutrina literáriu maka naran realisme sosiál no surealismu,” nia informa.

Nune’e nia esplika, iha istória-badak “Maubere & Buibere”, Cassimata iha korajen lori leitór sira mout iha ambiente istória kontemporania Timor-Leste nian, ne’ebé nakonu ho nia midar no moruk.

Cassimata deskreve eroismu personajen Maubere no Buibere nian ne’ebé iha fuan boot atu simu realidade moruk katak sira na’in rua nia inan-aman mate la’ós iha forsa invazór sira-nia liman maibé iha ita-nia liman kroat Falintil sira-nia liman. Liután ida-ne’e, Cassimata lori ita mout iha reflesaun kona-ba hateke ba futuru ho espiritu rekonsiliasaun.

Iha istória-badak Eroi Loromatan, ita akompaña ambiente moris hanesan daduur iha tropa Indonézia nia ukun. Personajen “ha’u” sofre kondisaun todan, hamutuk ho personajen Watumisa no Bilesa.

Hosi personajen “ha’u”, Cassimata hakarak atu haklaken mai katak, iha luta naruk ba libertasaun nasionál ida-ne’e, ita liuhosi terus mak to’o ikus ita sei manan. Nosaun ida-ne’e, lori ita hanoin hikas filafali moto Maun Boot Kay Rala Xanana Gusmão nian, “Resister é Vencer”.

Iha istória-badak Lalehan Iha Infernu Laran, Cassimata buka atu deskreve mai ita kona-ba ambiente trájiku ne’ebé maluk balu enfrenta iha vila-laran durante tempu okupasaun, bainhira besik atu hala’o konsulta populár iha tinan 1999. Interesante atu haree no nota katak personajen sira iha istória ne’e nia laran enfrenta ambiente dilemátiku entre “parede no espada”.

Iha istória-badak “Mundu Molik Ona”, Cassimata lori ita atu haree tensaun entre hanoin vida modernu no vida tradisionál, entre prezervasaun kulturál no abandonu kulturál. Interesante tebes atu observa ambiente kulturál ema Makasa’e nian iha istória ida-ne’e.

No, ikus liu, iha istória Uru-Watu, Cassimata lori ita atu refleta kona-ba ita-nia ezisténsia moris. Liuhosi personajen “ha’u” maka ilustra hanesan kosok-oan ida iha inan nia kabun laran, ita bele haree kontradisaun moris entre kaer metin valór morál, reprezenta hosi parte kosok-oan no avó katuas, no mós abandona valór morál reprezenta hosi personajen “ha’u”-nia inan, tanba realidade moris mak nakonu ho susar. Iha istória ne’e, ita bele horon no koko sabór doutrina literária, maka naran surealizmu.

Istória badak nakfilak sai filme no drama

Linguísta, profesór no literatura Timoroan, Abe Barreto espera hodi nota katak istória-badak sira-ne’e bele mós foti no haktuir iha filme fiksaun ka halo ba drama.

Hodi nune’e, istória sira-ne’e atinji liután audiénsia ne’ebé ampla. Ha’u dezafia maluk sineasta sira (film maker sira) atu hala’o knaar ida-ne’e.

“Tanba sabór literáriu ne’ebé furak, istória-badak sira-ne’e merese foti no uza hodi halo sai matéria ensinu iha eskola sekundária no universidade,” nia fó hanoin.

Apresiasaun husi sikun Filozofia, Padre Martinho fó komentáriu katak eskritór istória badak, puízia no romanse sira ne’e la’ós de’it uza língua maibé nu’udar produtór ba linguajen sira.

Jornalista no eskritór Cancio Cassimata hateten katak nia parte apresia ho apresisaun husi linguísta Abe Barreto no Padre Martinho Gusmão, ne’ebé halo ona apresiasaun ba nia obra husi sikun literatura no filozofia.

Jornalista: Rafy Belo | Editór: Manuel Pinto

Imajen: Lansamentu livru Eroi Loromatan husi Cancio Cassimata. Foto Espesiál

Sem comentários: