quinta-feira, 12 de novembro de 2015

Haruka lei foun partidu timoroan nian ba Prezidente Repúblika hodi halo promulgasaun


Fonte hosi Parlamentu Nasionál Timor-Leste nian konfirma ba Lusa katak alterasaun hetan aprovasaun iha loron 27 outubru maibé redasaun finál dekretu nian foin konklui iha sesta-feira kotuk. Asina diploma iha tersa-feira hosi prezidente Parlamentu Nasionál, Vicente Guterres, no remete ohin ba xefe Estadu.

Aleinde aumenta númeru asinatura mak partidu polítiku presiza hodi bele halo inskrisaun – ne’ebé hosi  rihun 1.500 ba 20 – ne’e hanesan mós ezije atu munisípiu ida-idak hosi 13 iha nasaun pelumenus iha asinatura rihun ida.

To’o agora, lei define de’it atu signatáriu sira tenke "distribui proporsionalmente iha nasaun".

"Inskrisaun partidu polítiku ida nian presiza, pelumenus, sidadaun rihun ruanulu mak tama iha resenseamentu eleitorál, iha gozu totál ba sira-nia direitu sivíl no polítiku, hosi munisípiu hotu, rekerimentu tenke subskreve, pelumenus, sidadadaun rihun mak tama iha resenseamentu iha kada munisípiu", refere lei foun ne’e.

Alterasaun ba lei atuál, ne’ebé vigora desde jullu 2004, hetan aprovasaun hafoin forsa polítika foun timoroan tolu nia inskrisaun, tinan ne’e,  mak konfirma iha rezolusaun ne’ebé publika iha Jornál Repúblika hosi Tribunál Rekursu.

Hanaran Movimento Libertação do Povo Maubere (MLPM), halo inskrisaun iha loron 16 jullu, Partido Unidade Desenvolvimento Democrático (PUDD), halo inskrisaun iha loron 14 agostu, no Centro de Ação Social Democrata Timorense (CASDT), halo inskrisaun iha loron 02 setembru.

Fó sai mós koligasaun foun ida, Bloco de Unidade Popular (BUP), ne’ebé halibur partidu timoroan lima sein reprezentasaun parlamentár no inklui membru Governu atuál nian ida.

Iha koligasaun ne’e halo parte hosi Partidu Sosialista Timor (PST), harii iha 1990 no liderada hosi Avelino Coelho (atuál sekretáriu Estadu hosi Konsellu Ministru) nomós Partidu Republikanu Nasionál Timor-Leste (PARENTIL), kria iha 2001 no lidera hosi Flaviano Pereira Lopes.

Iha BUP ne’e, inklui mos Partidu Miléniu Demokrátika (PMD), ne’ebé harii iha 2004 no lidera hosi Hermenegildo Kupa Lopes, Partidu Liberta Povo Aileba (PLPA), kria iha 2010 no lidera hosi Francisco Gomes, nomós Partidu Demokrátiku Republikanu Timor (PDRT), harii iha 2006.

Tuir observadór polítika balun, antesipa katak to’o tinan ne’e nia rohan, sei bele iha tan forsa polítika seluk, maka hanesan Partidu Libertasaun Povu (PLP), ne’ebé sei ho kandidatura ba primeiru ministru maka, atuál Prezidente Repúblika, Taur Matan Ruak.

Proposta lei, ne’ebé Governu aprova iha fulan abril liu ba, halo alterasaun totál ba artigu 11 hosi lejislasaun atuál, no hosi sira ne’e, ida maka artigu 6 kona-ba líder partidu polítika nian, ne’ebé halakon ezizénsia hosi kargu hirak ne’e, no bele asumi hosi timor-oan sira ne’ebé hela duni iha Timór no ho “nasionalidade orijinária”.

Iha parte seluk, habot tan ezijénsia ba reprezentasaun partidu, atu tenke iha “sira-ninia sede nasionál, ba iha kapitál Repúblika Demokrátika Timor-Leste nian, nomós harii sede municipal iha kada munisípiu”.

Halo mos aprovasaun ba alterasaun ida hosi artigu kona-ba finansiamentu partidu nian, hodi lahalo doasaun (no la’os de’it ba iha numeráriu, tuir saida maka defini iha lei dahuluk) hosi empreza públika, sosiedade ho kapitál eskluziva ka maioritariamente Estadu nian nomós empreza konsensionária ba serbisu públika.

SAPO TL ho Lusa

Sem comentários: