terça-feira, 10 de janeiro de 2017

Kompañia aéreu timoroan duun polítiku Governu nian tanba lakon dolar millaun tolu

Kompañia aéreu Air Timor - ne'ebé suspende ona iha loron-tersa semo entre Díli ho Denpasar (Indonézia) - iha loron-segunda ne'e responsabiliza ona Governu tanba desizaun sira ne'ebé halo empreza lakon dolar millaun tolu iha tinan ikus ne'e.

Iha konkretu, empreza esplika liuhosi komunikadu, desizaun hodi fó lisensa ba empreza datoluk ida hodi semo ba Díli hodi aumenta kapasidade maka'as iha dalan semo, taxa sira hosi okupasaun menus hosi 50% no lakon maka'as iha loron-loron ho folin dolar rihun 10.

"Iha tinan ualu ikus ne'e, ami harii empreza di'ak ida Timor nian, ami sai hanesan kontribuinte boot no apoiante ida Turizmu no Governu nian", refere hosi Abessy Bento, diretór Air Timor nian.

"Iha tinan ida nia laran polítika governu nian estraga ami", nia hatete.

Inácio Moreira, visi-ministru Obra Públika, Transporte no Komunikasaun nian - ne'ebé nia naran refere iha nota Air Timor nian - rejeita ona ba Lusa nia responsabilidade ka Governu nian kona-ba saida maka hanesan "problema internu hosi empreza privadu ida".

"Air Timor hanesan empreza privadu ida no Governu laiha responsabilidade ba empreza privadu sira, trata de'it regulasaun sira. Laiha responsabilidade ruma hosi Governu iha asuntu ne'e", nia hatete.
"Iha Timor-Leste iha merkadu livre no ha'u ka ema ruma hosi Governu labele interfere iha asuntu ne'e. Governu labele interfere. Sira iha problema internu sira, inklui laiha kapasidade jestaun no labele mai iha ne'e akuza Governu tanba responsabilidade", nia hatete.

Iha nota, Air Timor esplika katak iha fulan-Janeiru tinan liubá empreza rejista tiha ona nia lukru aas liu - dolar rihun 940 - ho líkidu ida hamutuk dolar millaun 1,5, no desidi tiha ona hahú semo ba Darwin no aumenta ligasaun sira to'o Singapura ba semana ida dala haat".

Maibé, tuir nia esplika, desizaun hosi Governu hodi fó lisensa operasaun nian, iha tinan 2015 nia rohan, ba NAM Ais (subsidiáriu Sriwijaya, ne'ebé halo ona semo entre Timor-Leste ho Bali) hamosu kapasidade exsesivu iha dalan semo nian.

"Iha fatin barak ne'ebé disponível kompara ho asaun hosi merkadu ne'ebé maka kompañia aéreu tolu konsege de'it hetan 50% resin ka ladún iha okupasaun. Dalabarak kompañia aéreu sira presiza 70% ba pontu ekilíbriu nian", nia refere.

Ne'e halo diminuisaun hosi folin ba dolar 70 tuir perkursu (setor), "ki'ik liu hosi presu normal sira merkadu nian", ho NAM Air "evakua" pasajeiru sira iha Sriwijaya iha loron sira ne'ebé ladún iha interese no Air Timor tenki hetan kapital hodi taka "lakon maka'as sira hamutuk dolar rihun 10 loron-loron".

Air Timor nia lakon iha fulan-Dezembru 2016 ultrapasa ona dolar millaun tolu.

Abessy Bento refere katak empreza "gasta ona dolar millaun resin hodi harii Air Timor hanesan kompañia aéreu timoroan lokal, forma ona ema lokal sira iha estranjeiru no tenta ona harii kompañia aéreu ida ne'ebé Timor bele senti orgullu".

Empreza hanesan liuliu krítika hosi polítiku ne'ebé hatete katak adopta hosi visi-ministru Transporte, Inácio Moreira, ne'ebé "permiti ona atu NAM no Sriwijaya halo operasaun semo to'o tinan 22" moris nian.

"Iha fulan-Abril 2016, visi-ministru husu ona ba Air Timor atu hahú halo operasaun ho Airbus A320 foun ida hahú fulan-Juñu, tanba nia aeronave iha tinan 18 no la'ós hanesan konfiansa. Nia afirma ona katak kompañia aéreu rua seluk kumpri mós no sei interompe semo sira NAM nian. Air Timor respeita ona maibé empreza sira seluk la'e", refere hosi Air Timor.

"Polítika atual hosi Governu hodi apoia de'it empreza indonéziu sira no la apoia kompañia aérea lokal ida ne'ebé fó serbisu ba timoroan sira hanesan la loos", nia esplika.

Air Timor esplika katak Governu desidi renova lisensa ba NAM to'o tinan 2017, ne'ebé reprezenta "lakon ida", nune'e maka foti desizaun hodi suspende ligasaun loron-loron ne'ebé mantén ho Bali.

"Públiku timoroan agora husik ho monopóliu ida: empreza ida agora kontrola dalan ne'ebé iha operasaun ho aeronave sira ne'ebé iha tinan 22 resin", nia esplika.

Air Timor nota mós katak folin ki'ik iha dalan ba Bali atribui parte hosi pasajeiru sira ne'ebé halo viajen entre Díli ho Singapura (hodi estabelese depois ligasaun sira ba destinu sira seluk) nune'e hamenus mós ba semo dala rua iha semana ida entre nasaun rua ne'e.

SAPO TL ho Lusa

Sem comentários: