terça-feira, 6 de setembro de 2016

Ekipa portugés sei halo levantamentu kona-ba potensiál espeleolójika Timor-Leste nian


Ekipa espesialista ida hosi asosiasaun portugés haat, aban sei to’o iha Timor-Leste hodi hala’o levantamentu dahuluk kona-ba potensiál espeleolójiku iha teritóriu, tuir informasaun hosi organizadór sira. 

Inisiativa "Timór Subteráneo" halibur espesialista neen hosi Núkleu Espeleolojia Universidade Aveiro (NEUA), hosi Sentru Estudu no Atividade Espesiál Liga ba Protesaun Natureza (CEAE-LPN), hosi Sentru Investigasaun no Esplorasaun Subteráneo (CIES) nomós hosi Grupu Protesaun Sikó (GPS).

Ekipa ne’e sei grava no rejista rau-kuak nomós bee-matan hirak ne’ebé ezisti iha Timor-Leste, liu-liu iha munisípiu hanesan Baucau, Lautém ho Viqueque, no sei halo levantamentu topográfiku ba kaverna hirak ne’ebé sira vizita, hosi parte leste Timór. Sei halo mos sensibilizasaun ho populasaun lokál “ne’ebé salvaguarda protesaun no uza sustentadu patrimóniu espeleolójiku", tuir esplikasaun hosi nota organizadór nian ida.

Ninia objetivu maka atu dinamiza projetu multidiplinár hodi “promove no dezenvolve espeleolojia iha Timor-Leste, liu hosi sistema investigasaun no estudu ba iha gruta nomós kaverna”, no ho ida ne’e bele mos fó formasaun espeleólogu timor-oan nian.

Faze dahuluk hosi projetu ho durasaun besik fulan ida ne’e, sei prepara atu halo dokumentasaun kompletu kona-ba bee-matan hirak ne’ebé sira estuda ona, inklui totpografia idaidak, rejistu fotográfiku, jeolójika, biolójika inklui vestíjiu arkeolójika no paleontólojiku.

"Dadus ne’ebé rekolla, sei analiza no fó sai ba parseiru lokál, no depois maka fó sai liu hosi publikasaun hosi kada relatóriu”, esplika promotór ba projetu ne’e.

Sei halo mos rekoñesimentu hosi kaverna ho potensiál edukativu atu nune’e iha tempu oin mai, bele hatama mos ba asaun formasaun epeleolójika, inventariasaun hosi kársika nasente nomós bee iha rai-okos, inklui halo sensibilizasaun ba protesaun uza gruta nomós buat hirak ne’ebé haleu, ho sustentável.

Ekipa refere lidera hosi Manuel Freire, prezidente Federasaun Portugeza Espeleolojia no NEUA nian, inklui Pedro Silva Pinto, espeleólogu desde 1998, ho esperiénsia ba iha topografia dijitál no fotografia.

Sei to’o mos iha Timor-Leste Manuel Soares, espeleólogu desde 1976, ho esperiénsia ba espeleolojia subakuátika, Sérgio Medeiros, espeleólogu desde 1993, profesór espeleolojia, kartografia ho SIG, Ana Sofia Reboleira, espeleóloga no bióloga iha Muzeu istória naturál Dinamarka ho Universidade Copenhaga inklui André Reis, espeleólogu, ho experiénsia ba área esplorasaun, kee no salva.

SAPO TL ho Lusa 

Sem comentários: