segunda-feira, 27 de julho de 2015

Internasionalizasaun lia-portugés tenki sai hanesan objetivu komum CPLP nian - PM timoroan


Internasionalizasaun lia-portugés hanesan língua de traballu ONU nian no hosi organizasaun internasionál sira seluk tenki sai objetivu "bem vincado" iha polítika komum CPLP, dehan ohin primeiru-ministru.

"Ita bele no tenki kanaliza ita-nia 'marka' hodi potensializa kooperasaun interna, esterna no multilaterál, ne’ebé fó apoiu ho asaun solidariedade, hodi prevene situasaun krize polítiku-militár, promove pás no estabilidade", dehan Rui Maria de Araújo.

Iha tempu hanesan, nia afirma katak, tenki hatene aproveita potensiál hosi Konfederasaun Emprezariál CPLP - no Fórum Ekonómiku Globál ne’ebé sei hala’o iha Díli iha outubru – hodi "dinamiza kooperasaun emprezariál" iha kontinente haat, hodi hametin setór privadu.

"Ita presiza alavansa dezenvolvimentu ekonómiku no espíritu empreendedór, hodi aposta ho parseria kooperasaun bilaterál, multilaterál no emprezariál ne’ebé lori dinámika ekonómika foun", afirma.

Rui Maria de Araújo ko’alia iha Díli iha sesaun abertura XX reuniaun Konsellu Ministru sira hosi organizasaun lusófona, sira ne’ebé marka maka prezensa xefe diplomasia (ka sira ninia reprezentante) hosi Estadu-membru sira hosi organizasaun.

Debate enkontru iha Díli ne’ebé foka iha "Vizaun Foun Estratéjika CPLP nian", sai hanesan tema ne’ebé sei 'tau' iha dokumentu traballu hodi debate iha simeira xefe Estadu no Governu sei hala’o, iha 2016, Brazil maka sei sai hanesan prezidénsia organizasaun.

Rui Araújo hatete katak vizaun estratéjia CPLP foun tenki rekoñese pasadu komunidade lusófona maibé presiza aproveita ho didi’ak hodi harii "futuru foun ida".

"CPLP maka hanesan plataforma ne’ebé di’ak iha ita, país sira ne’ebé uza lia-portugés, ita presiza fó pozisaun ne’ebé labele inklui iha internasionál sira, hanesan ONU no sira ninia ajénsia iha rejionál sira, hanesan SADC, CEDEAO, MERCOSUL, UE no ASEAN", nia haktuir.

"Ida ne’e oportunidade ne’ebé ita-nia país atu halo parte ba dalan ne’ebé permite atu alkansa dezenvolvimentu, iha altura ne’ebé maka mundu enfrenta krize finanseira boot", konsidera.

Primeiru-ministru hatete katak empeñu komum hodi kombate rai-hamlaha, defeza kosta no prezervasaun rekursu marítimu no iha promosaun turizmu nian, kapitaliza hamutuk ba CPLP atu sai produtór boot liu ba da-7 petróleu no gás iha nível mundiál.

Motivu ne’e, fó hanoin katak, foin lalais ne’e Timor-Leste propoen reuniaun hosi ministru Enerjia CPLP hodi kriasaun konsórsiu hosi empreza hidrocarbonetos hosi Estadu-membru, "hodi sertifika katak rikeza rekursu naturais bele lori benefísiu iha prol país sira".

Xefe Governu timoroan dehan katak estratéjia foun tenki konsolida projetu CPLP hanesan buat hotu "atu tau interese maka’as hosi kada Estadu-membru" atu nune’e organizasaun bele hetan espasu ba nível mundiál nian.

"Ajenda komum, ne’ebé ema hotu iha interese", no sei fó dalan atu dezenvolve área estratéjika sira.

Tuir partikular, no hanesan kazu Timor-Leste, bele no tenki aproveita ninia opozisaun "jeoestratéjika" hodi buka sinerjia no parseria sira iha kontinente aziátiku, iha tempu hanesan kapitaliza iha esperiénsia hosi estadu-membru oioin CPLP nian.

"Ita, CPLP, tenki afirma aan iha mundu ida ne’e atu kada vez loke aan liu tan, em vez de hamrik iha fatin de’it. Ita labele kontinua hela iha fatin de’it atu la aproveita konjuntura internasionál no lakon oportunidade sira ne’ebé realmente bele benefisia ita", afirma.

"Buat ida ne’e importante tebes hasai vantajen interese komum, dezenvolve konsertasaun polítiku-diplomátika hodi privilejia fortalesimentu relasaun bilaterál no multilaterál sira entre Estadu sira", konsidera.

Hanoin hikas fali pasadu no importánsia ba "prinsípiu, lasu no valór" sira ne’ebé halibur Estadu-membru sira CPLP, Rui Araújo fó hanoin katak tinan ida ne’e sei kompleta tinan 500 primeiru kontatu Portugés sira ho Timor, sai momentu "determinante no desizivu" ba "identidade no autodeterminasaun" timoroan sira.

"Ita-nia luta ba independénsia sai mós hanesan luta hosi país hothotu CPLP. Ita hatene di’ak katak CPLP hanesan komunidade ne’ebé kauza no sai mós hanesan ita-nia kauza halo ita hakuak malu sem rezerva hosi Estadu sira no hosi povu CPLP nian maka ohin ita bolu malu maun no alin", dehan.

SAPO TL ho Lusa

Sem comentários: