sexta-feira, 7 de dezembro de 2018

Profesór Heitor Barras: Timor-Leste Okupa Fatin Importante Iha Nivel Internasionál


DILI, (TATOLI) – Profesór Katedrátiku Heitor Barras Romana, hosi Institutu Superiór Siénsia Sosiál no Polítika (ISSSP), Universidade Lisboa (UL) hatete Timor-Leste (TL) nu’udar Estadu direitu demokrátiku ida okupa fatin importante iha nível internasionál tanba konstrusaun ba identidade.

Prezidente no Konsellu Diretivu ba ISSSP ne’e fahe hanoin bainhira sai oradór iha konferénsia sientífika ne’ebé organiza hosi Institutu Defeza Nasionál (IDN) hodi ko’alia kona-ba “Memória Estratéjika no Rezilénsia Nasionál”.

Iha konferénsia ne’e, Barras hatutan hahú husi memória estratéjika ne’e, estruturante ba afirmasaun soberania, independénsia TL nian, nune’e mós pozisaun ba interese esterna, iha planu ba kondusaun ba polítika internasionál ka polítika externa.

Barras Romana katak komunikasaun ne’ebé nia halo nu’udar komunikasaun reflesaun ida ne’ebé hakarak partilla kona-ba matemátika ne’ebé mak importante liu iha afirmasaun identidade no memória povu Timor nian.

“Aban loron 7 dezembru, ha’u konsidera nu’udar altura loos hodi ko’alia akademikamente kona-ba importánsia kestaun memória estratéjika afirmasaun Estadu iha orden internasionál no konsolidasaun estadu iha orden interna, relasiona funsionamentu instituisaun esensiál sira”, katak ba jornalista sira iha auditóriu IDN, Palásiu Governu, ohin.

Nia dehan ita iha ona tempu, ne’ebé mak fenómenu globalizasaun tenke “hamamuk” buat ne’ebé mak espesifíku. Tanba ne’e afirmasaun identidade Estadu ne’e fundamentál, la kontrariadu ho fenómenu globalizasaun nian.

Maibé, ne’e fundamentál iha kada fundamentu konstrusaun Estadu no nia identidade reforsa iha kada momentu, valór no prinsípiu fundamentál ne’ebé mak estrutura dinámika sosiedade ninian, ne’ebé estrutura Estadu no ajente sosiedade timoroan nian.

“Ha’u subliña ona katak iha sékulu XXI forma ne’e bele estratéjika liután Estadu Timor-Leste hodi afirma ninia identidade, rezilénsia nasionál ne’ebé mak adekuada no aposta liután iha partisipasaun iha organizasaun ho natureza multilaterál”, akresenta.

Ida ne’e hanesan, memória estratéjiku, rezilénsia nasionál no partisipasaun esterna TL iha organizasaun determinada ne’e iha pilár tolu ketketak maibé pilár esensiál iha memória organizasaun polítika Estadu no iha modernizasaun ekonómika no reforsu valór esensiál soberania no indepedénsia nasionál. “Ida ne’e esensiál no ha’u hakarak transmite”, subliña.

Akadémiku ne’e akresenta kabe ba IDN, papel fundamentál ida iha estudu no kestaun estratéjiku iha prezente no liuliu iha futuru.

IDN dirijidu husi Komandante Donanciano Gomes alias Pedro Klamar Fuik, dezenvolve papel úniku ida iha afirmasaun valór esensiál soberania, independénsia TL no iha papel estraordináriu mós iha reflesaun akadémika no sientífika iha tema sira ne’ebé mak estruturante ba komprensaun relasaun nasionál ne’ebé mós estruturante, nune’e TL konsege dezenvolve objetivu sira iha planu polítiku, ekonómiku. “Ida ne’e konsege alkansa pozisaun rasik ida em termos internasionál”.

Sai Ponte

Heitor Barras Romana akresenta TL mós sai hanesan ponte ida. Katak, Estadu ki’ik  sira iha relasaun internasionál, naturalmente iha difikuldade hodi kompete ho Estadu boot sira; iha planu ekonómiku, planu militár, purezemplu. Tanba ne’e papel husi Estadu ki’ik sira ne’e Estadu iha sékulu XXI iha orden internasionál? Kontributu saida mak bele fó?

Ne’e serve nu’udar ‘ponte ligasaun’ entre estadu seluk, organizasaun seluk hodi ligadu fatin sira ne’ebé diferente, hahú husi buat ne’ebé mak komúm.

TL iha lian-portugés nu’udar lian ofisiál, no ida ne’e permite TL nu’udar mós atór iha kuadru CPLP. Maibé TL iha pozisaun jeográfika ne’ebé okupa mós nu’udar pontu ligasaun ba sudeste aziátiku.

“Tanba ida ne’e mak ha’u hateten, papel ligasaun transforma ba ponte ida, iha sentidu ba pás nian, progresu no dezenvolvimentu sustentável. Ponte ne’e signifika simbóliku ba estrutura aprosimasaun nian, la’ós separasaun. Tanba ne’e Timor-Leste iha papel jeokulturál ida, jeopolítiku importante ida nu’udar ponte ligasaun entre unidade sira diferente”, dehan akadémiku ne’e hodi konklui.

 Jornalista: Rafy Belo | Editora: Rita Almeida

Imajen: Profesór Katedrátiku, Heitor Barras Romana. Foto: IDN

Sem comentários: