sábado, 1 de dezembro de 2018

Peskiza UN Woman: Asédiu Seksuál Akontese Barak Liu Iha Fatin Públiku


DILI, (TATOLI) – Diretora Organizasaun Naun Governamentál (ONG) Ba Futuru, Juliana Marçal, relata peskiza ne’ebé halo husi UN Woman katak asédiu seksuál akontese barak liu iha fatin públiku no maioria la’ós akontese iha kalan, maibé loron.

“Tuir peskiza UN Woman nian ne’ebé sira halo, sira seidauk halo peskiza ida ho data kuantitativu, maibé halo liuhusi focus group discussion (grupu diskusaun) iha Dili. Fatin ne’ebé sira identifika iha peskiza ne’ebé maka sai hanesan perigu ba asédiu seksuál mak otél sira, fatin hein mikrolete no jardin sira”, reprezenta sosiedade sivíl ne’e informa hafoin partisipa iha marka kampaña internasionál loron 16 ativizmu kontra violénsia bazea ba jéneru hahú husi 25 novembru to’o 10 dezembru ne’ebé organiza husi Care InternationalTimor-Leste liuhusi semináriu hodi hasa’e konsiénsia joven sira kona-ba asédiu seksuál.

Hatutan kauza ba asédiu seksuál ne’e tanba ema seidauk hatene oinsá bele respeita ema seluk nia direitu, nune’e iha impaktu ida ne’ebé negativu tebes.

“Iha peskiza mós hatudu katak sira sei konsidera hanesan buat normál, ema barak maka la bá keixa ba hahalok ida ne’e, maibé hahalok ida ne’e la’ós normál. Asédiu seksuál sai hanesan pontu ida ne’ebé krítiku liu foin daudaun iha 2013 bainhira sosiedade sivíl hamutuk ho ajénsia internasionál haree katak hahalok ne’e kontra ema nia direitu, entaun ita hakarak ko’alia barak elimina hahalok ida ne’e”.

Xefe Departamentu Peskiza no Monitorizasaun Sekretária Estadu Iguladade no Inkluzaun (SEII), João Lino Guterres, hatete polítika atu kombate asédiu seksuál iha país ne’e agora daudaun SEII serbisu hamutuk ho Komisaun Funsaun Públika ne’ebé maka iha tinan kotuk lansa ona matadalan ba asédiu seksuál ne’ebé nia implementasaun agora halo hela sosializasaun ba liña ministeriál sira, funsionáriu no komunidade en jerál atu hatene ida ne’e hahalok ladi’ak no hamoe ema.

“Matadalan ida ne’e liuliu atu regula hahalok funsionáriu públiku sira ne’ebé halo asédiu seksuál iha serbisu fatin no fatin públiku. Ba komunidade en jerál matadalan ida ne’e seidauk regula sira, maibé ita regula ho lei violénsia doméstika ne’ebé hetan ona aprovasaun iha 2010 liubá no nia implementasaun ita hamosu tan planu asaun nasionál violénsia bazea ba jéneru ne’ebé implementasaun durante tinan tolu (2012-2014) depois estende to’o 2015 no ita hamosu fali planu asaun nasionál foun ne’ebé nia implementasaun ba tinan lima (2017-2021)”.

Ba polítika sira ne’e liña ministeriál hotu implementa no koopera mós ho sosiedade sivíl sira ne’ebé serbisu ba violénsia bazea ba jéneru, nune’e bele kombate ka hapara asédiu seksuál iha nasaun ne’e.

Hatutan durante ne’e asédiu seksuál akontese hela, maibé ema lasente tanba ne’e maka iha Funsaun Públika hamosu matadalan ba ida ne’e no ba públiku sira sei regula ho lei violénsia doméstika.

Jornalista: Maria Auxiliadora | Editora: Rita Almeida

Foto ilustrasaun sobre asédiu seksuál. Foto/Google.

Sem comentários: