segunda-feira, 20 de maio de 2019

Presiza Iha Diálogu Entre Governante No Povu Solusiona Ki’ak


DILI, 20 maiu 2019 (TATOLI) – Kestaun ki’ak no mukit iha rai laran sai preokupasaun ba Prezidente Repúblika, Francisco Guterres Lú Olo, iha serimónia komemorasaun Restaurasaun Independénsia Timor-Leste ba dala 17 iha Palásiu Prezidente Nicolau Lobato, Bairru Pité, Dili, ohin.

Atu solusiona ki’ak no mukit ne’e, nia hateten, presiza iha diálogu ativa entre povu, governante no líder nasionál sira.

“Problema sira ne’e ezije diálogu. Liuhosi diálogu nakloke ho partisipasaun ativa sidadaun sira nian mak ita bele hetan konsensu no dalan ba solusaun adekuadu ba nasaun nia problema,” dehan Prezidente Lú Olo.

Nia haktuir, futuru rai ida ne’e nian komprometidu tanba labarik ho otas la to’o sanulu resin haat ho porsentu 46 (46%) moris iha liña pobreza nia okos tanba kauza hosi produsaun, produtividade no kualidade ai-han menus.

“Taxa dezempregu sei aas teb-tebes iha ita-nia rai. Ohin loron, joven maioria tenke buka empregu iha rai-li’ur,”  konsidera prezidente.

Tuir Xefe Estadu katak problema falta ai-han, empregu, bee-moos no eletrisidade ka laiha asesu ba servisu saúde no tratamentu médiku, bele sai fatór ne’ebé bele hamenus pás sosiál no estabilidade.

“Maluk barak no ha’u rasik ko’alia beibeik kona-bá diversifikasaun ekonómika. Ekonomia ida ne’ebé diversifikadu ba Timor-Leste. Signifika depende ba agrikultura, indústria kriativa, manufatura, komunikasaun no teknolojia no produsaun hosi empreza-sira ho eskalaun ki’ik, médiu, ne’ebé mak sei dudu kreximentu, haluan oportunidade empregu no promove rikeza,” nia esplika.

Diversifikasaun ida ne’e, Lú Olo tenik, sei rezolve problema-sira hanesan ki’ak no dezigualdade.

“Hahú kedas hosi kriasaun mundu ne’e, agrikultura sai instrumentu importante tebes iha dezenvolvimentu umanidade. Ezemplu, hosi nasaun barak hatudu ona oinsá agrikultura fó kontribuisaun ba kreximentu ekonomia. Agrikultura mós kontribui ba hamenus ki’ak no hamlaha iha nasaun barak, sai bee-matan ba dezenvolvimentu setór sira seluk no kontribui maka’as ba konservasaun biodiversidade iha fatin-fatin,” nia subliña.

Iha Timor-Leste, nia haklaken, liu porsentu 70 (70%) hosi populasaun mak hela iha área rurál no kuaze porsentu 60 (60%) moris hosi halo to’os, halai natar, kaer ka haki’ak ikan no fa’an ai-fuan, maibé produsaun ba han-hemu nian de’it no ladauk orienta ba esportasaun.

“Ha’u haliis liu ba polítika hasa’e investimentu iha área agrikultura tanba husi rai mak maioria povu hetan rendimentu ba família sira-nia moris loroloron,” afirma prezidente repúblika.


Jornalista: Julia Chatarina | Editór: Rafy Belo

Imajen: Presidenti da Republika Francisco Guterres Lu Olo pasarevista Formatura wainhira sai inpetur ba aniversariu loron restourasaun da Indpendensia 20 Maiu ba dala 17 iha Palacio Presidenti Bairopite, Dili 20 Maiu 2019,Imajen/Antonio Goncalves

Sem comentários: