quinta-feira, 2 de março de 2017

FM TUN BA U$ 15 BILLIOENS, GOVERNU TENKI GASTA OSAN HO KUIDADU

Peskijador Lao Hamutuk (LH), Juvinal Dias, hateten,  orsamentu Fundu Minarai (FM) iha tinan 2016 sae ba 16 billoens, maibe iha 2017 ne’e   tun ba U$ 15 bilioens, tanba ne’e husu Governu tenki gasta ho kuidadu orsamentu refere.

“ita hala’o balansu iha tinan 2017 osan minarai tun ba U$ 15 bilioens, kompara ho tinan 2016 U$ 16 bilioens,”esplika Juvinal Dias, ba JN-Diário, Tersa (28/02/2017)  iha JL-Villa Dili.

Nia hatutan, Governu tenki antisipa gasta osan minarai ho didiak,  no Governu tenki buka osan hodi substitui rendimentu minarai hodi   investe maka’as iha projetu ne’ebé fo retornu.

“Se karik Governu kontinua foti osan minarai ba orsamentu Estadu, maibe rendimentu minarai tun, reseitas não minarai mós tun, prova fundu minarai bele hotu lalais, bainhira Bayu Undan besik maran, bainhira mós sunrise la dezenvolve, entaun Governu tenki investe  iha agrikultura parte ekonomia diak,  investe  iha edukasaun no saúde. Ita la investe  iha rekursu humanus, Timor-Leste ninia futuru  la klaru,”haktuir Juvinal. avi

Jornal Nacional Diário

DOM VIRGÍLIO: MATENEK SIRA ESPLORA EMA KI’IK NO KIAK

Bispu Diocese Díli, Dom Virgílio do Carmo da Silva, SBD haklaken, ohin loron ne’e ema matenek sira kontinua hamrook ba poder, buka domina ema seluk, hodi esplora, na’ok no hanehan, ema ki’ik no kiak sira.

“Ema sira ne’e ho sira nia matenek la’os atu ajuda maibé buka atu hanehan fali ema seluk, sira preokupa de’it ho buat ne’ebé isin nian hodi halibur buat barak ba sira nia-an, liuhusi esplora no naok ema kiik no kiak sira, tamba ema balun moris de’it ba poder, moris matenek ka moris ba riku”, esplika Dom Virgílio iha homilia, wainhira prezide selebrasaun Eukarístia, Kuarta feira sínzas, iha Paroquia Catedral Nossa Senhora Imaculada da Conceição, Vila Verde Díli, Kuarta (1/3).

Ana Gomes, Marisa Matias no Nuno Melo observadór UE ba prezidensiál iha Timor

Eurodeputadu portugés Ana Gomes, Marisa Martins no Nuno Melo integra iha  grupu observadór eleitorál kolokadu hosi Uniaun Europeia, pedidu Governu timoraon nian, atu  akompaña eleisaun prezidensiál 20 marsu iha Timor-Leste.

Aléinde  portugés sira, lista ne’e kompostu hosi británika Neena Gill, españól Javier Nart, italianu Ignazio Corrao no letã Ines Vaidere, ne’ebé hamutuk ho xefe misaun  observadór, baska Izaskun Bilbao Barandica, tuir informasaun ne’ebé fó ba ajénsia Lusa hosi membru ekipa misaun observasaun.

Observadór  sira, ne’ebé sei hein iha semana molok votsaun, hamutuk ekipa ida ho observadór  na'in 16 ne’ebé hahú iha loron  24 fevereiru ba hela ona iha munisípiu ualu Timor-Leste nian, hodi  akompaña iha fulan hirak tuir mai eleisaun prezidensiál no lejislativu nasaun nian.

Regulamentu ikus ba prezidensia timoroan hahú implementa ona

Regulamentu ikus ne’ebé nesesáriu ba eleisaun  prezidensiál loron 20 marsu iha Timor-Leste, inkluire gulamnetu  ba  kampaña eleitoral durante loron  15, sei hahú implementa  semana ne’e, hafoin aprovasaun iha Konsellu  Ministru. 

Textu ne’e hetan aprovadu liuhosi  reuniaun estraordináriu Konsellu Ministru iha  sesta-feira liubá no  inklue, badahuluk, prosedimentu tékniku atu eleitor  timor oan sira ne’ebé  rejista iha  Portugál no iha  Austrália bele vota.

Foi igualmente aprovado o decreto do Governo que regula os 15 dias da campanha eleitoral, que começa numa sexta-feira e termina a 18 de março, dois dias antes do voto, e o texto que regulamenta a observação eleitoral.

Aprovadu moos dekretu Governu ne’ebé  regula organizasaun no funsionamentu sentru votasaun no  estasaun votu no prosedimentu votasaun, kontajen votu no apuramentu rezultadu.

Campanha das eleições presidenciais timorenses arranca na sexta-feira

Díli, 02 mar (Lusa) - Os oito candidatos às eleições presidenciais de 20 de março em Timor-Leste participam na sexta-feira, em vários pontos do país, em comícios e encontros que marcam o arranque da campanha eleitoral que decorre até 17 de março.

Uma campanha que a maioria dos candidatos terminará com comícios em Díli onde decorre, também a 17 de março o único debate da campanha, a oito, que será transmitido pela televisão nacional, a RTTL.

Antonio Maher Lopes, Fatuk Mutin, candidato apoiado pelo Partido Socialista de Timor (PST) arranca a sua campanha com um comício a 110 quilómetros a sul da capital, no campo de futebol de Ainaro, de onde é natural o pai e onde diz contar com maior apoio.

Timor-Leste e Nova Zelândia assinam acordo para diversificar economia

Díli, 02 mar (Lusa) - Timor-Leste e a Nova Zelândia assinaram um acordo de cooperação de cinco anos que visa, em parte, reduzir a dependência timorense no petróleo e gás natural e fortalecer e diversificar a economia nacional, noticia hoje a imprensa neo-zelandesa.

O acordo foi assinado durante a visita oficial que o primeiro-ministro timorense, Rui Maria de Araújo, efetuou esta semana à Nova Zelândia, durante a qual se reuniu com o seu homólogo neozelandês Bill English.

Citado pela imprensa neozelandesa, Rui Araújo explicou que o acordo assinado com a Nova Zelândia abrange vários setores e inclui apoio orçamental e apoio para impulsionar a produção de café orgânico de Timor-Leste.

Xineza Baku Timor oan Haruka Fila Nia Rai

DILI - Reprezentante povu iha Uma Fukun Parlamentu Nasional, husu ba governu atu haruka fila Xineza neebe maka baku Timor oan foin lalais nee iha Audian Dili.

Deputadu Antonio Cerpa husi bankada CNRT husu ba Governu atu hare kestaun konaba ema estranjeiru liu liu Xineza neebe maka baku Timor oan sira.

Tanba tuir nia katak, Rai nee atu hetan inependensia Timor barak maka terus, tanba nee bainhira Xineza baku Timor oan diak liu haruka fila ba nia rai.

Rai nee atu hetan ukun aan ita Timor oan sira mate barak, tanba nee Xineza sira mai baku fali ita Timor oan nee labele, diak liu haruka fila ona ba nia neeba,” dehan deputadu Antonio ba STL, iha PN, Dili, Kinta (02/03/2017).

Numeru Estudante Aumenta, Sala Limitadu

DILI - Kada tinan numeru estudante sira sempre aumenta nafatin, tanba nee, eskola bazika filial    1,2  vila-verde sei limitadu sala prosesu aprendizajen ba estudante sira.

Kestaun nee fo sai husi Direitora EBF 1,2  Vila-Verde, Adelaide de Sa Benevides Florindo, hatete, prosesu aprendizajen iha sira  nia eskola lao hanesan bai-bain, eskola ida nee funsiona iha tornu tolu dader too dezi meia ba primeiru segundu ano, depois  dezi meia ba too 2 oras ba  quintu no sestu ano, tanba halao prosesu aprendizajen nee tuir orariu neebe mak iha.

Hau hanoin prosesu aprendizajen iha ami nia eskola lao hanesan bai-bain, eskola ida nee funsiona iha tornu tolu dader too  dezi meia ba primeiru segundu ano, depois  dezi meia ba too   2 oras ba  quintu no sestu ano, tanba halao prosesu aprendizajen nee tuir orariu neebe mak iha,”dehan  Adelaide  ba  STL iha nia knar  fatin  Vila-Verde  Dili  Kinta  (02/03/2017)

Tekniku Vokasional Fasilita Estudante Tama iha Merkadu Traballu

DÍLI, (ANTIL)— II Vise-ministru Edikasaun, Abel da Costa Ximenes fó ezemplu katak Singapura, Koreia, Inglatera ho Alemaña sai nasaun ho ekonómia forte no industriál tanba fó atensaun liu ba iha edukasaun, iha área Ensinu Tékniku Vokasionál (ETV).

Vice-ministro koalia ba profisionál komunikasaun sosiál sira iha Becora, Díli, Segunda (27/2) katak ema sira ne’ebé tama iha área ensinu tékniku vokasionál alende sira hetan koñesimentu teória, hetan mós oportunidade atu aprende hodi tama iha merkadu traballu.

“Tanba haree iha área informátika, automotif, eletrisidade no área seluk tan halo estudante sira hetan teória, prátika mós la’o,” tenik Vice-ministru edukasau.

Ho nune’e, tuir Abel da Costa Ximenes, durante tinan tolu estudante sira bele preparadu tama merkadu serbisu.

Ambulánsia no Polísia mak Bele Kontra Demokrasia

DILI, (ANTIL) – Demokrasia ne’e katak, ema ida-idak ho ninia papel, ho objetivu mak repúblika ninia interese maibé, ambulánsia no polísia bele kontra demokrasia, Prezidenti Konsellu Imprensa, Virgilio Guterres hatete iha semináriu ida iha ótel Timor, Segunda, (27/2).

”Ida ne’e hanorin ita hodi hatene ida-idak ninia papel,” Prezidenti KI hasara eis Prezidenti Portugal, Jorge Sampaio ninia lia-fuan bainhira taka semináriu ne’ebé realiza hosi KI ho tema kompeténsia no dezafiu órgaun reguladora komunikasaun sosiál.

Demokrasia, nia hatutan ho ezemplu, motorista, siklista, kondutór no ema la’o ain tenki hatene ida-idak ninia dalan hodi kumpri sinais tránzitu.

Pozisaun Selesaun Nasional Futebol Iha Ranking FIFA Tun Ba Bei Beik

(boletim24.com) – Selesaun Nasional Futebol Timor-Leste tun tan pozisaun 3, husi pozisaun 191 ba pozisaun 194.

Desde fulan Outubru 2016, pozisaun Selesaun Nasional tun ba bei beik, tun husi pozisaun 183 (Ranking FIFA Setembru2016) ba pozisaun 186.

Iha Fulan Novembru 2016, Selesaun Lafaek tun tan ba pozisaun 191, hafoin selesaun lafaek lakon jogu hotu hotu iha kompetisaun rua nebe selesaun partisipa, mak Play Off ba Copa Asia 2019 no kualifikasaun ba SUZUKI CUP 2016.

Fulan Dezembru 2016 no Janeiru 2017, Timor-Leste nafatin tur iha pozisaun 191.

Ba Fulan Fevereiru 2017, Lafaek tenki tun tan pozisaun 3 ba pozisaun 194.

Ranking FIFA lidera nafatin husi selesaun Argentina, no kampiaun Euro 2016, Portugal, tur iha pozisaun 8.

Selesaun Espanyol kompleta Ranking Top 10, hodi tur iha pozisaun 10.

Ranking FIFA ba Fulan Fevereiru:

1. (1) Argentina, Pontu 1.635
2. (2) Brasil, 1.529
3. (3) Alemanha, 1.433
4. (4) Chile, 1.386
5. (5) Bélgica, 1.371
6. (7) França, 1.313
7. (6) Colômbia, 1.304
8. (8) Portugal, 1.229
9. (9) Uruguai, 1.195
10. (10) Espanha, 1.168
(…)
38. (53) Burquina Faso, 611
80. (68) Guiné-Bissau, 515
74. (79) Cabo Verde, 449
87. (108) Gabão, 392
105. (106) Moçambique, 322
148. (144) Angola, 199
153. (153) São Tomé e Príncipe, 177
184. (184) Macau, 82
194. (191) Timor-Leste, 64

LEE MOS IHA BOLETIM 24 - PARSERIA HO TIMOR AGORA

TIMOR-LESTE PRECISA PRESIDENTE HOSI JERASAUN FOUN!

Clik foto
António Maher Lopes / Fatuk Mutin, ne’ebé hetan apoiu hosi Partido Socialista de Timor (PST), nia mak sei hetan eleitu ba Prezidente Timor-Leste nian iha 2017.

Sinál konkretu ba mudansa ne’ebé atu mosu mak kandidatu hosi jerasaun foun ida mak sei hetan eleitu iha 2017 ida ne’e mós hetan liuhosi dadus kona-ba eleitór sira.

Tuir dadus eleitorál ikus nian, iha Timor-Leste sei iha kala eleitór 728.363 hanesan ne’e, rihun 153 mak iha Díli. Totál eleitór sira, no iha faktu seluk ida, liu hosi metade (51%) iha idade entre tinan 17 to’o 35, tanba ne’e, foin-sa’e sira lubuk ida maka buka no hakarak iha mudansa, sira la haree ba figura kandidatu sira uluk nian, ne’ebé ema bolu líder istóriku sira, no sira rasik mós rekoñese katak tenke fó-fatin ba jerasaun foun sira.

Presiza rekoñese katak progresu iha ita-nia Estadu sei kuran, ne’e tanba haree hosi polítika ne’ebé adota hodi harii ESTADU ne’e rasik, haree momoos hela katak, loroloron populasaun sira ne’ebé kbiit-laek liu halerik beibeik, tanba la asesu ba meius-subsisténsia, no mós la asesu ba servisu saúde no sira-nia oan sira la asesu ba eskola, tanba la iha kbiit atu kompete iha setór produsaun ekonómiku hotu-hotu.

Sira barakliu ne’ebé uluk iha tempu susar liu nia laran luta maka’as ba Ukun-rasik an ohin-loron sira sente katak Estadu tau sira ba kotuk, buat ne’ebé uluk sira nunka sente, iha prosesu harii Estadu nian no ida-ne’e halo sira susar liu atu hetan hahán.

Projetu Rai Laran Menus, Presu Material Tun

DILI – Projetu iha rai laran menus, presu material konstrusaun faan iha loja folin tun, no presu tuir standar neebe maka Ministeriu Komersiu Regula.

Informasaun nee fo sai husi Diretur Komersiu MCIA, Domingos Guterres ba STL Tersa (28/02/2017) iha nia knaar fatin Fomentu Dili.

Hau hanoin presu material kontrusaun iha loja sira nee, ninia folin normal tanba, projetu iha rai laran nee ladun barak tan nee la fo inflensia ba presu atu sae,”informa Diretur Komersiu.

Belun Lansa Website Konflitu Violensia Eleitoral

DILI – Belun liu husi ATRES (Atensaun no Responde Sedu) servisu hamutuk ho Uniaun Eropeia, UNDP, UNDPA, USAID halao lansamentu ba website konaba dadus konflitu no violensia eleitoral.

Iha lansamentu nee partisipa husi instituisaun governu hanesan, STAE, CNE, PNTL, organizasaun naun governamental inklui partidus politiku sira neebe eziste iha TL. Iha biban nee, Diretor UNDP, Luis Godinho hatete katak, website nee meus ida atu fasilita pubiku atu akompania no hatene konaba dadus konflitu no violensia.

Ami hakarak kongratula Belun, espera katak website ida nee bele disponivel ba publiku,” dehan Diretor UNDP, Luis Godinho liu husi diskursu lansamentu website iha Otel JL.Vila-Fatuhada-Dili, Tersa (28/02/2017).

Diretor UNDP, Luis afirma, UNDP mos husu ba Belun atu dezenvolve nafatin website nee atu nunee bele hetan dezenvolvimentu no kapasitasaun neebe adekuadu.

Iha fatin hanesan, Reprezentante Komandante Jeral PNTL, Carlos Jeronimo dehan, Timor Leste tama iha eleitorais rua mak prezidensial no parlamentar no ida nee nudar prova ida demokrasia nian. Raimundo S. Fraga

Suara Timor Lorosae

Ahi Kadesan Sinal Moris Foun

DILI – Tempu kuaresma santa kreda hakarak ema hotu hotu rekoinese nia sala, atu nunee nia bele hetan maromak nia tulun, liu husi husi ahi kadesan maromak nian neebe kose ba rentos.

Bispu Dioseze Dili, Dom Virgilio do Carmo da Silva, SDB iha hulia hateten, Amu lulik ho madre sira kose ahi kesan iha sarani idak idak nia rentos hodi dehan haman ba o mai husi rai sei fila ba rai, ida nee hatudu sinal no esperansa moris foun nian ba ema ida idak.

Ahi kadesan neebe kose iha ita nia rentos, nee fo sinal esperansa moris foun nian ba srani ida idak,” dehan Dom Virgilio, bainhira preside misa sinzas, iha Kadetral Dili, Kuarta (01/03/2017).

Dom Virgilio hateten, ohin inisia hahu rekursu politik foun ida refleta iha rai laran, neebe planeza vida sarani nian hodi lori ema ida idak ba komprende didiak signifikadu tempu kuaresma.

Tanba iha tempu kuaresma santa kreda hakarak ema idak idak rekoinese nia sala, atu nunee nia bele hetan maromak nia bensa no tulun. Dom Virgilio hateten, Evanjeilu sai hanesan fe neebe fo hanoin ba ema ida idak konaba frakeza esperitual, tanba ohin loron ema nia hahalok latuir ona nia fatin.

Iha fatin hanesan Manuel da Silva hanesan sarani husu ba ema hotu hotu atu iha tempu kuaresma nee labele halo baruilu, tanba iha tempu ida nee para ema atu halo penitensia. Carme Ximenes

Suara Timor Lorosae

Dezafiu Ba Serbisu Defensoria Publika

DILI – Serbisu Defensoria Publika mos hetan dezafiu husi klientes tamba dalaruma ladun kolabora didiak husi parte defesa, ho nunee husi parte defesa labele halo defesa neebe mak diak no kualidade ba kliente.

Tuir Defensor Publika neebe mak lakohi temi naran katak dezafiu neebe hetan iha serbisu fatin mak nuudar defensor publika mak kuandu kliente simu tiha akuzasaun tau tiha fali iha gaveta no tau iha uma no kuandu simu notifikasaun husi tribunal mak ba hasoru defensa iha Tribunal deit. Tamba nee, kuandu hasoru malu iha Tribunal nee tempu ouituan deit atu koalia provas no faktus hodi halo kontestamentu ho akuzasaun husi Ministeriu Publiku.

Ho nunee, husi parte defesa no kliente labele koalia malu didiak hodi bele hatoo provas hodi bele halo defesa neebe mak diak ba ami nia kliente sira,”dehan nia.