terça-feira, 20 de março de 2018

Agio Entrega Ona Dokumentu Ba PM


DILI - Primeiru Ministru Mari Alkatiri hateten, Ministru Adjuntu Primeiru Ministru Asuntu Fronteira Maritima Agio Pereira Segunda nee, entrega ona dokumentu fronteira maritima mai Xefi Governu, maibe seidauk iha tempu atu le dokumentu nee.

Ohin Segunda Agio Pereira ba intrega tiha dokumentu nee ona, hau seidauk iha tempu atu lee, mais buka tempu para atu lee,” dehan PM Mari, ba jornalita sira hafoin remata seremonia lansamentu fiber optic, iha Timor Palaza, Dili, Segunda (19/03/2018).

Xefi Governu hateten, buat nee aprovado iha Konsellu Ministru, agora hanesan Xefi Governu hakarak iha relatoriu, hakarak akta reuniaun sira nee.

Portantu responde konaba Xanana larekoinese VII Governu Konstitusional, Xefi Governu hateten nia larona rasik asuntu nee husi nia irmaun Xanana, maibe hare iha jornal sira.

Iha parte ketak Xefi Negosiador Prinsipal Fronteira Maritima Xanana Gusmao hateten, lao nia (Red: Xefi Negosiador Prinsipal FM Xanana Gusmao) maka ba hatama relatoriu fronteira maritime nian ba VII Governu Konstitusional, maibe Adjuntu Primeru Ministru ba Fronteira Maritima Hermenigildo Pereira maka ba hatama relatoriu nee.

Entretantu Ministru Petroliu Hernani Coelho hateten, tratadu tasi Timor nee ita iha kestaun ida regula konaba greter sunrise, iha neeba mos ita iha neste momentu iha pakote rua neebe maka ita sei presiza servisu hela, dehan Ministru Hernani. 

Carme Ximenes/Maria Lay | Suara Timor Lorosae

Babo: Labele Propaganda XG Lapartisipa Kampana


DILI – Propaganda Prezidente Partidu CNRT/ AMP (Aliansa Mudansa ba Progresu) Xanana Gusmao (XG), lapartisipa kampana nee bosok, tanba XG sei tuun direta atu hasoru povu.

Deputadu Bankada CNRT, Dionisio Babo hatete, Maun XG sei tuun ba kampana atu esplika ba povu kona ba saida mak nia halo hodi manan soberania, nunee mos sei koalia kona ba programa AMP ba tinan 5.

Propaganda katak maun XG lapartisipa iha kampana nee bosok, ema hahalok bosok nee ita laeduka povu. Tanba maun XG mak Prezidente Partidu CNRT i Prezidente AMP nian, tanba nee sei tuun ba hasoru malu ho povu,” katak Babo ba STL iha PN, Segunda, (19/03/2018).

Nia afirma, kona ba Programa AMP koomprensivu tebes neebe hatutan husi planu dezenvovimentu nasional. Iha planu nee mos mudansa ho koresaun ba dezenvolvimentu neebe halao iha tinan hirak liu ba seidauk diak.

Nunee mos Xefe Bankada CNRT, Arao Noe hatete, sira ba rejistu ona partidu nia kandidatura, neebe  iha lista  maun boot XG hanesan primeiru, segundu Taur, Terseiru mak Prezidente Khunto, husi strutura nee hatudu katak sira mak sei ba halao kampana. 

Notisia kompletu lee iha jornal edisaun Kuarta, (21/03/2018). 

Guilhermina Franco | Suara Timor Lorosae

Governo timorense pede auditorias a petrolífera e sistema de cadastro timorenses


Díli, 20 mar (Lusa) - O primeiro-ministro timorense formalizou hoje um pedido de auditoria a "todas as operações de gestão financeira e contas" da petrolífera timorense Timor Gap, à autoridade nacional do setor (ANPM) e ao Serviço Nacional de Cadastro, anunciou o seu gabinete.

O pedido de auditoria abrange a gestão e contas da Timor Gap, da Autoridade Nacional do Petróleo e Minerais Timor-Leste (ANPM) e do Serviço Nacional de Cadastro (SNC) no período correspondente à última legislatura, ou seja entre 09 de agosto de 2012 a 14 de setembro de 2017.

Este pedido, explica uma nota do gabinete de Mari Alkatiri, surge na sequência dos pedidos de 06 e 20 de fevereiro para auditorias a todas as operações de gestão financeira e contas de 2016 da Autoridade da Região Administrativa Especial de Oé-cusse Ambeno (ARAEOA), que o próprio agora chefe do Governo liderou.

O pedido de auditoria abrange ainda o Tesouro, o Ministério das Obras Públicas, Transportes e Comunicações, da Agência de Desenvolvimento Nacional (ADN), o Fundo de Infraestruturas e o Ministério do Turismo, "cobrindo o período correspondente à última legislatura".

Em cartas enviadas ao presidente do Tribunal de Recurso e do Tribunal Superior Administrativo, Fiscal e de Contas, Deolindo dos Santos, Mari Alkatiri explica que os pedidos de auditoria pretendem garantir a "transparência na administração pública" com uma "cultura de rigor e responsabilização na gestão dos recursos financeiros do Estado".

"A gestão do país deve pautar-se, em todos os momentos, por princípios de rigor, transparência e responsabilização. Sem exceções", escreve nas cartas.

ASP // SB

Oposição timorense critica subvenção a candidatos presidenciais aprovada pelo Governo


Díli, 20 mar (Lusa) - Os três partidos da oposição no parlamento timorense, que está dissolvido, lamentaram hoje que o Governo tenha "preferido", numa altura de duodécimos, gastar dinheiro do Estado a pagar aos candidatos presidenciais do que a assegurar serviços públicos.

A crítica foi feita em conferência de imprensa conjunta do Congresso Nacional da Reconstrução Timorense (CNRT), do Partido Libertação Popular (PLP) e do Kmanek Haburas Unidade Nacional Timor Oan (KHUNTO) no Parlamento Nacional, hoje.

Os três partidos consideram a decisão um "grave conflito de interesse" e uma decisão "lamentável", num momento em que "o país está a fazer um grande esforço de poupança e a viver com o regime duodecimal".

"O Governo está sem orçamento, o Ministério da Saúde está sem orçamento para pagar hospitais no estrangeiro, mas o Governo de gestão liderado por Mari Alkatiri prefere gastar dinheiro nos candidatos do que assegurar um serviço público ao povo de Timor-Leste", refere o comunicado conjunto.

Em fevereiro, o Governo timorense aprovou um decreto em que determina o pagamento de um valor de 4 dólares (3,24 euros) por voto como subvenção aos partidos políticos e candidatos presidenciais.

"O cálculo do valor total da subvenção será realizado em razão do número total de votos obtidos pelos partidos políticos conforme o acórdão judicial que validou a eleição, proclamando os resultados eleitorais", explicou na altura o executivo.

Fonte do executivo confirmou à Lusa que foi deliberado que os candidatos presidenciais às eleições de 20 de março do ano passado receberiam esses fundos de forma imediata.

Os partidos políticos receberão igualmente 4 dólares por voto obtido nas eleições legislativas de 22 de julho passado, mas esse valor só lhes será entregue quando for aprovado o Orçamento Geral do Estado de 2018.

No caso do Presidente Lu-Olo, líder da Frente Revolucionária do Timor-Leste Independente (Fretilin) que venceu as eleições, isso implica receber um total de 1,18 milhões de dólares (955 mil euros) pelos mais de 295 mil votos que recebeu.

O segundo classificado, António da Conceição - dirigente do Partido Democrático (PD) e que é atualmente ministro do Comércio e Industria no Governo liderado pela Fretilin - receberá mais de 671 mil dólares (543 mil euros) pelos seus quase 168 mil votos.

José Luís Guterres receberá 54 mil dólares (13.500 votos, quase 44 mil euros), José Neves (que também está no Governo) receberá cerca de 45 mil dólares (11.660 votos, cerca de 36 mil euros), Luis Tilman praticamente o mesmo e Antonio Maher Lopes cerca de 36 mil dólares (29 mil euros).

ASP. // JH

Governo assina com Timor Telecom acordo para rede de fibra ótica em Timor-Leste


Díli, 20 mar (Lusa) - O primeiro-ministro timorense assinou hoje com a Timor Telecom, a maior e mais antiga operadora de telecomunicações do país, um contrato para o fornecimento, instalação e configuração de "rede principal" de fibra ótica doméstica.

Com um valor de cerca de 1,88 mil milhões de dólares, o projeto abrange, em concreto, a interligação da rede fibra ótica entre as subestações da EDTL (Eletricidade de Timor-Leste) e os edifícios da administração municipal nos 12 municípios.

Está igualmente incluída a ligação entre os municípios e os centros de dados do gabinete do primeiro-ministro, "o que permitirá ao Governo ter a sua própria rede privada" e assim avançar com o processo de ampliação do Governo Eletrónico.

O contrato foi assinado por Mari Alkatiri e pelo responsável da Timor Telecom, Capitão Amaro, numa cerimónia no Palácio do Governo em Díli.

Quando estiver instalada, a rede doméstica poderá ser conectada ao cabo submarino cuja instalação deverá ocorrer em breve, depois do Governo assinar na segunda-feira uma nota de intenções com duas empresas indonésias que vão investir neste projeto.

O contrato hoje assinado inclui um período de três anos de suporte e manutenção da Timor Telecom, empresa que está disponível para "cooperar na expansão a partir desta rede, para a cobertura de todas as instituições do Estado em todos os Municípios".

Para o chefe do Governo, este é um passo "decisivo para a administração do país".

"Esta rede interna de fibra ótica que irá abrir portas para o Governo eletrónico muito brevemente. Isso significa governo mais eficiente e eficaz e, sobretudo, mais transparente", afirmou Mari Alkatiri.

"É o que se pretende para a administração pública. Isso trará novos desafios em termos de formação de quadros e técnicos. Uma vez mais a Timor Telecom continua o seu trabalho gigantesco", disse ainda.

Capitão Amaro, responsável da Timor Telecom, disse que o acordo marca um "novo passo nos esforços dos timorenses para a construção de uma sociedade aberta com múltiplas ligações ao mundo".

O responsável da TT destacou o facto da elaboração e preparação do projeto ter sido feita por quadros timorenses qualificados da TT, "demonstrando a competência e a qualificação dos seus quadros" nos últimos anos.

Entre outros projetos, a TT levou a internet a escolas em Timor-Leste, desde 2003, e a 90 postos comunitários gratuitos, desde 2006.

A funcionar em Timor-Leste desde 2003 a Timor Telecom é hoje maioritariamente (54,01%) controlada pela sociedade Telecomunicações Públicas de Timor (TPT), onde, por sua vez, a brasileira Oi controla 76% do capital, a que se soma uma participação direta da PT Participações SGPS de 3,05%.

Os restantes acionistas da TPT são a Fundação Harii - Sociedade para o Desenvolvimento de Timor-Leste (ligada à diocese de Baucau), que controla 18%, e a Fundação Oriente (6%).

Na TT, o capital está dividido entre a TPT (54,01%), o Estado timorense (20,59%), a empresa com sede em Macau VDT Operator Holdings (17,86%) e o empresário timorense Júlio Alfaro (4,49%).

ASP // SB

Marí Husu Apoiante FRETILIN Diuk Ba Provokasaun


DILI, (TATOLI) - Sekretáriu Jerál Partidu FRETILIN, Marí Alkatiri husu ba militante no simpatizante FRETILIN atu diuk ba provokasaun sira ne’ebé adversáriu polítiku sira lansa.

“Dalan ne’ebé adversáriu sira uza agora ne’e maka ho provokasaun. Bainhira ita responde, sira buka atu rekopera sira nia pozisaun. Tanba ne’e, ita hotu tenke diuk ba sira nia provokasaun,” Marí hato’o kestaun ne’e liuhusi konsolidasaun partidu FRETILIN iha Matadouro, Suku Vila Verde, Postu Administrativu Vera Cruz, Munisípiu Dili, sábadu horisehik.

Nia dehan adversáriu nia provokasaun maka oinsá lori nia ho Kay-Rala Xanana Gusmão bele kontra malu, insulta, tolok, deskriminasaun ba rasa no relijiaun.

“Hakilar ba. Tolok karik tolok ba. Ha’u baibain tiha ona,” Marí dehan iha konsolidasaun ho tema “Hametin estrutura baze FRETILIN atu hasoru eleisaun antesipada”.

Alkatiri husu ba militante no simpatizante FRETILIN hosi baze to’o iha leten atu hametin FRETILIN no hametin mós ema hotu-hotu ne’ebé hakarak FRETILIN manán iha eleisaun atu salva Nasaun ida ne’e.

“Ita hotu tenke serbisu maka’as para labele husik ema seluk tama hodi mai bosok povu. Ha’u kontinua hamriik iha FRETILIN nia oin para FRETILIN bele manán,” Marí afirma.

Entertantu koordenadór partidu FRETILIN Suku Vila Verde garante katak FRETILIN sei manán iha suku ne’e.

Tuir dadus eleisaun parlamentár tinan kotuk, FRETILIN hetan votus iha suku Vila Verde kuaze 1446 hosi votante rihun lima resin maka tuir eleisaun.

Observasaun TATOLI iha konsolidasaun refere militante no simpatizante FRETILIN partisipa ho Entusiazmu. Partisipa mós militante sira hosi partidu seluk, enkuantu konsolidasaun hahú iha tuku 11:00-13:30 Otl no hetan animasaun hosi banda múzika Fitun Maubere.

Jornalista: Xisto Freitas | Editór : Manuel Pinto

Imajen: Konsolidasaun partidu FRETILIN iha Suku Vila Verde. Imajen Ajénsia Tatoli/Xisto Freitas.

GMN TV | Jornal Nacional Meiu Dia

United Picture Lansa Filme Domin A[R]MANDA


DÍLI, (TATOLI) - United Picture, empreza timoroan ida, lansa filmajen badak, A[R]MANDA ho gravasaun iha Timor-Leste (TL) no autór sira mós timoroan sira. Baze ba filme A[R]MANDA mak kultura no kostume tradisionál timoroan nian.

Diretora, produsaun filme A[R]MANDA, Eufrasia Vieira, ne’ebé sei protagoniza nu’udar A[R]MANDA iha filme ida ne’e akresenta katak  istória filme ida ne’e ko’alia kona-ba dame ho background Timor nia kultura, ho tradisionál ne’ebé forte.

“Ne’e duni, nia settingan ha’u hili cem anos atrás tanba hatudu katak ita-nia natureza tempu uluk hanesan ne’e,” dehan autór filme, A[R]MANDA, Eufrasia Vieira, perante públiku iha konferénsia imprensa, iha Sentru Konvensaun Díli (CCD-sigla portugés), iha fim-de-semana ne’e.

“Ne’e duni ita-nia kultura tradisionál labele lakon, sei bele ita kontinua nafatin tanba bainhira ita hatais vestidu bonita, la’ós estranjeiru nia produtu ou rai seluk mas produtu ita nian ne’ebé mak ita-nia nai ulun sira, família sira, inan doben sira halo husi nia sofrimentu, ho sira-nia tempu, ha’u agradese tebes [tais ne’ebé ha’u uza ne’e tais husi feto timoroan sira, elegante],” nia reforsa.

Filme A[R]MANDA ne’e filme kona-ba domin nian la’ós kona-ba funu. “Ami lakohi halo filme kona-ba funu, maibé ami hakarak halo filme kona-ba domin, domin ne’ebé kona-ba nia kultura, domin ne’ebé kona-ba ita-nia identidade, domin entre ema hanesan maun-alin i bin-alin tanba ita Timor, ran ida de’it,” Eufrasia Vieira fó razaun.

Nia reforsa, A[R]MANDA mós ko’alia kona-ba kestaun nasionál, feto-nia partisipasaun iha sosiedade nomós problema doméstika no ninia orijen.

Filme A[R]MANDA ne’e, nia sinopse katak A[R]MANDA nia aman ema portugés, nia inan ema Timor. A[R]MANDA nia kaben ho mane Timor [Alberto].

“Iha ne’e ami foti barlake. Alberto nia fó barlake A[R]MANDA nian ho folin ne’ebé boot tebes, entaun nia sente katak nia fó barlake A[R]MANDA ho folin ne’ebé boot nia la hodi ba pozitivu maibé negativu. Katak, nia fó folin ona, nia halo konforme tuir nia hakarak; nia halo abuzu, violénsia doméstika ba A[R]MANDA entaun A[R]MANDA sofre,” nia esplika.

Nia mensajen ne’e katak ita hodi ita-nia kultura, barlake ho di’ak ho pozitivu la’ós ba negative. Tanba ita fó folin feto hanesan ita-nia kultura tanba hanesan ita-nia respeitu, família, feto. Ne’e duni, bainhira halo sala reprezenta ita-nia.

“A[R]MANDA lori mensajen paz, domin no fim harohan ita-nia kultura, ita-nia identidade, Timor la’ós rai de’it maibé ema. Bainhira ema moris iha paz, rai mós paz,” Diretora, produsaun filme A[R]MANDA, Eufrasia Vieira esklarese.


Ministru Turizmu, Manuel Florêncio Vong hateten katak Ministériu Turizmu (MT) fó apoiu tomak ba inisiativa ida ne’e tanba turizmu hanesan buat ida ne’ebé liga ho entretenimentu, indústria entretenimentu. Filme hanesan parte ida atu bele lori, aprezenta Timor-Leste nu’udar destinu turístiku ba iha rai seluk.

“Ita hotu hatene Timor-Leste hanesan destinu turístiku foun, destinu turístiku emerjente i presiza fó prioridade ba buat rua,” dehan governante ne’e.

Prioridade, ida mak ita presiza tebes atu dezenvolve no kualifika ita-nia produtu turístíku tomak.

Ida seluk mak ita presiza halo promosaun marketing no investimentu iha ita-nia produtu sira tomak.

Hodi Ministériu Turizmu nomós ba ita-nia komunidade tomak ne’ebé mak hadomi turizmu, ita fó ita-nia apoiu tomak, ita fó ita-nia aplauza ba inisiativa di’ak ida ne’e.
“Ha’u-nia admirasaun ida seluk mak bainhira ita haree turizmu hanesan indústria ida, ita sei iha faze inisiál hanesan ne’e, dala barak ita sempre hanoin, atu hahú husi ne’ebé? Masmana Eufrazia mai ho inisiativa atu loke dalan oinsá atu lori Timor-Leste ba iha mundu no lori mundu mai iha Timor,” nia akresenta.

Tanba ida ne’e, mak valorizasaun ba iha kultura sai hanesan rekursu turístiku ida ne’ebé importante tebes ba iha rai ida ne’e nomós ita-nia natureza ne’ebé mak furak [fatin hirak ne’ebé sei sai hanesan shooting] hatudu momoos rikusoin Timor-Leste ninian.

Ita-nia fiar, ita-nia kultura, ita-nia istória no ita-nia natureza; tanba razaun ida ne’e mak Ministériu Turizmu fó apoiu tomak, pelo menus bele responde ona ita-nia preokupasaun Timor ne’e iha ne’ebé?

Maibé  fiar ho filme ida ne’e, ema sei husu tuir Timor-Leste iha ne’ebé? No buka atu hatene. Ita hein katak filme ida ne’e mós, bele reprezenta inisiativa Ministériu Turizmu nian ho organizasaun mundiál ne’ebé mak sei halo lansamentu ofisiál, vizita Timor-Leste 2030, ne’ebé mak sei hala’o ofisialmente iha abril ne’e nia laran.

“Ho nune’e ita-nia target [alvu] katak até 2030, ita bele simu turista; ha’u hanoin A[R]MANDA bele fó mós kontribuisaun atu halo promosaun, vizita Timor-Leste 2030,” garante ministru turizmu, Manuel Vong.

Governante ida, Mariano Sabino, bainhira partisipa iha atividade ne’e afirma katak atividade halo filme ida ne’e hanesan eroiku tebes ba Timor-Leste nia ukun rasik aan. “Ita konsolida buat tolu importante,” friza governante ne’e.

Ida, konsolida ita-nia polítiku para ita hamriik hanesan soberanu, seluk ita konsolida ita-nia rikusoin para ekonomikamente bele ita hamriik ‘iha ita-nia ain leten’, ida seluk mak ita atu hatudu ba mundu katak ita iha identidade rasik, iha kultura rasik, iha lisan, iha tradisaun, igreja katólika, língua portugeza ne’e parte husi ita-nia identidade ne’ebé mak hatudu ba ema seluk katak ita diferente.

“Entaun, inisiativa ida ne’ebé mak ekipa ida ne’e halo, ne’e eroíku tebes i governu apresia tebes tanba iha prosesu konstrusaun estadu, konstrusaun nasaun, até konstrusaun nasaun ne’e ita mais ba iha ita ko’alia polítika, maibé konstrusaun nasaun ne’e buat moris ida; valores, ita-nia hahalok, ita-nia lisan, beiala sira-nia mehi,beiala sira-nia moris, ita-nia uma lisan, barlake, buat sira ne’e hotu hola parte integradu iha konstrusaun nasaun,” nia apresia.

Konstrusaun nasaun mak hatudu ita-nia nasaun ne’e diferente ho nasaun seluk, tanba ne’e iha planu estratéjiku mós ita tau ona iha ne’ebá, ita iha elementu haat iha planu estratéjiku; elementu ida mak dezenvolvimentu sosiál, kulturál i turizmu ho artista sira, hothotu hola parte iha ne’e.

Ba kompañia, doadór sira hotu ne’ebé mak apoiu, ministru Mariano hateten, apoiu ne’e la monu ba rai, governu apresia tanba iha momentu ida ne’ebé governu difísil iha osan atu aloka ba setór hotu-hotu imi bele hamriik para fó apoiu, ida ne’e mak dehan ita timoroan, ita pertense husi ita-nia rain, ita pertense husi ita-nia dezenvolvimentu.

Pasadu ita hotu pertense husi sofrimentu, sakrifísiu husi luta, ohin ita pertense husi dezenvolvimentu, ita buka atu hakmatek, buka ba moris di’ak, buka ba hadomi malu, buka para esplora ita-nia kultura sira.

Pasadu ita reprezenta sofrimentu oioin maibé ita tenke hakat ona ba oin katak harii Timor foun ida ba timoroan tomak, timoroan hotu tenke orgullu ne’e nu’udar Timor ninian, hothotu tenke hola parte i pertense husi prosesu dezenvolvimentu ne’ebé iha. Ita agradese no apresia ba filme A[R]MANDA.

“Ha’u hanoin katak ida ne’e loke dalan para depois sei tuir mai, i filme ida ne’e sei sai banati mós ba jerasaun sira seluk, ba joven sira seluk para hothotu bele tuir,” nia espera.

Prezidente RTTL-EP, Gil Da Costa, kontente no pronto apoia produsaun filme A[R]MANDA. “Ha’u Kontente,” dehan autoridade másima, Rádiu Televizaun Timor-Leste, Empreza Públiku ne’ebé sai mós parseiru ba produsaun filme ne’e.

Nia akresenta, dalabarak ema ko’alia kona-ba polítika de’it, dala barak ko’alia konaba funu de’it maibé la hatene ko’alia kona-ba domin, ha’u sente istória A[R]MANDA istória ida ne’ebé importante ba ita hotu katak kuandu ita fó barlake ba ita-nia feto, ita labele hanoin katak ita hola ona feto ida ne’e, ne’ebé ita halo konforme ita-nia hakarak maibé tuir tradisaun ne’ebé ita aprende, fó barlake porque ita respeita, fó dignidade boot liu ba iha ita-nia moris.

“Ha’u sente mana Eufrasia ne’ebé sei sai hanesan A[R]MANDA, reprezenta la’ós Timor de’it maibé liliu reprezenta Buibere sira ne’ebé tinan ba tinan hetan violasaun, hetan tortura tan de’it liafuan ida barlake ne’e.Maibé, filme ne’e sei reprezenta ita katak barlake ne’e atu dignifika Buibere sira-nia direitu, nia valór sai aas liu,” dehan prezidente RTTL-EP.

Tanba ne’e mak Buibere ida reprezenta ita iha mundu tomak, tuir nia, orgullu. “Ita fó hakat ida ba oin, ita fó espasu ida bele reprezenta ita hotu, la’ós ida de’it maibé ita fó motivasaun ba ita-nia joven sira ne’ebé foin sa’e bele sai kreativu liu, sai inovadór tanba presiza espresaun ho sentimentu ne’ebé di’ak, ho pozitivu, labele hanoin tan funu,” nia konklui.

Entretantu produsaun filme ne’e patrosíniu husi MT, RTTL-EP, Timor Plaza, Timor Telecom, RENTLO, NITL, KMANEK, SUPERBOCK, Pateo, Entreposto, RMS, Silvia Dili no selseluk tan.

Autór prinsipál ba filme ne’e mak Eufrasia Vieira nu’udar A[R]MANDA, Domingos Correia nu’udar Alberto, Isabel de Jesus nu’udar Nina, belun, Joel Martins, Gaspar Sarmento nu’udar vendedór ambulante, Junior Turkel nu’udar oan, no Laurentino Alves nu’udar amo.

Filme ida ne’e sei ba aprezenta iha Festivál Internasionál Sinema iha 2019, iha Estadu Unidu Amérika (EUA).


Jornalista: Rafy Belo | Editór: Manuel Pinto

Empreza NOGA Hasoru PM Alkatiri


DILI, (TATOLI) – Vise Ministru Obras Públika, Transporte no Komunikasaun, Inácio Moreira akompaña ekipa empreza Northern Oil & Gas Austrália (NOGA) hasoru Primeiru-Ministru hodi ko’alia konaba fasilidade aeroportu ne’ebé empreza ne’e sei uza hodi halo esplorasaun mina rai.

“Ohin Primeiru-ministru bolu atu akompaña investor ida atu esplora mina rai ne’ebé hakarak halo ninia base came iha Timor-Leste no halo aprosimasaun atu uza ita ninia fasilidade hanesan aeroportu ne’ebé agora prepara hela, hein antes tama fulan Abríl bele halo ona kontratu ho sira hodi bele uza fasilidade sira”, tenik ba jornalista sira bainhira hasoru malu ho Xefe Governu iha Palásiu Governu, Segunda horisehik.

Inácio dehan, tanba Aeroportu Suai presiza halo hotu entaun sei organiza para uza lai Aeroportu Dili ne’ebé iha espasu livre.

“Ita tenke haksolok tanba  ne’e hanesan parte ida investimentu ne’ebé ema mai investe no nia sei mai lori elikópteru mai hodi ajuda halo transporte aéreu tula ita nia moras iha área rural sira mai Dili”, Inácio dehan.

Iha parte seluk bainhira halo investimentu, empreza Australia ne’e sei rekruta timoroan atu servisu iha ninia empreza.

Tanba ida ne’e, Xefe Governu (Mari Alkatiri) konvida hodi Ministru Inácio akompaña ekipa empreza ne’e no fó instrusaun hodi prepara kontratu hodi bele ona uza fasilidade aeroportu. Maski, governante ne’e (Inácio Moreira) lahatene klaru orsamentu ho montante hira mak kompañia sei investe.

Parte seluk Diretór Ezekutivu Empreza NOGA, Anges Caron hateten empreza ne’e hakarak dezenvolve mina rai ba timoroan no prontu halo operasaun iha tempu badak ho suporta husi governu. Liu-liu servisu hamutuk ho Ministériu Obras Públika, Transporte no Komunikasaun, Ministériu Petroleum, no Ministériu Saúde.

Jornalista: Julia Chatarina | Editór: Manuel Pinto

Imajen: Vise Ministru II Obras Publikas, Transportes no Komunikasaun (MOPTK), Inâcio Moreira

EVENTU “PRODUSAUN DI’AK BA NUTRISAUN DI’AK LIU” - divulgasaun


ANÚNSIU MÍDIA 

WORLD VISION AND TOMAK REALIZA EVENTU “PRODUSAUN DI’AK BA NUTRISAUN DI’AK LIU”

Dili, 19 Marsu 2018 — Ita boot sira konvida atu partisipa eventu “Produsaun Di’ak ba Nutrisaun Di’ak Liu” ne’ebé organiza husi World Vision/TOMAK ho ninia parseiru konsórsiu sira. Konsórsiu apoiu ona agrikultór sira hodi hadi’ak sira-nia metódu kultivasaun, produsaun no prosesamentu ai-han riku ho nutrisaun hodi redús deznutrisaun, no hasa’e uma-kain sira nia asesu kualidade informasaun iha nutrisaun, seguransa no diversidade ai-han sira. 

Eventu World Vision/TOMAK ne’e sei realiza iha:

Loron        : Kinta-feira, 22 Marsu 2018
Oras                : 08:30 - 13:00 otl
Fatin                : Merkadu Sentrál, Villa-Nova, Baucau

Atu konfirma ita-nia prezensa, favór kontatu:

Jose da Costa
Adjuntu Diretór World Vision
Telemovel: +670 7736 4453
E-mail: jose_dacosta@wvi.org

Jaime dos Reis
Kordenadór Senior ba Komunikasaun no Advokasia 
Telemovel: +670 7738 0585
E-mail: jaime_dosreis@wvi.org

Seung Eun Lim
Ofisiál Komunikasaun
Telemovel: +670 7308 3514
E-mail: SeungEun_Lim@wvi.org


MEDIA ADVISORY

WORLD VISION AND TOMAK TO HOLD EVENT “GOOD FARMING FOR BETTER NUTRITION”

Dili, 19 March 2018 — You are invited to the event “Good Farming for Better Nutrition” which is organised by World Vision, TOMAK and its consortia partners. The consortia have been assisting farmers to improve their cultivating methods, processing and preparing of nutrient-rich foods to reduce malnutrition, and increase family access to quality information on nutrition, food security and sustenance diversity. 

The World Vision/TOMAK event will be held on: 

Day                : Thursday, 22 March 2018
Time                : 08.30 a.m. – 01.00 p.m.
Venue        : Baucau Villa Central Market

To confirm your attendance, please contact: 

Jose da Costa
Deputy Country Director
Phone: +670 7736 4453
E-mail: jose_dacosta@wvi.org

Jaime dos Reis
Senior Communication and Advocacy Coordinator 
Phone: +670 7738 0585
E-mail: jaime_dosreis@wvi.org

Seung Eun Lim
Communication Officer
Phone: +670 7308 3514
E-mail: SeungEun_Lim@wvi.org 

Fretilin - PD Sei Lori Progama VII Governu Sai Materia Kampania


DILI – Partidu Freilin no PD kompromete sei lori programa VII governu Konstitusional neebe maka hetan rejeisaun iha Parlamentu foin lalais nee, sai hanesan materia kampania ba eleisaun antisipada.

“Ami iha fulan neen nian laran koalia bebeik ona kona ba sa programa Fretilin sei uza hodi sai hanesan materia ba kampania elisaun antisipada, programa hirak nee maka hetan ona rezeisaun hanesan ita hatene programa VII governu konstitusional nian ida ita boot sir abele ba hare deit prorama VII governu nian nee klaru ona,” dehn Xefe Bankda Fretilin Francisco Miranda Branco iha Sala Banda Fretlilin Parlamentu Nasional, Segunda (19/3/2018).

Alem ida nee jornalista tenta konfirma asuntu sobre mudansa lista kandidstura Fretilin, Xefe Bankada partidu Fretilin Francisco Miranda Branco rekonese iha mudansa lista kandidatura, maibe nia parte lakohi fo reposta neebe klaru.

Iha fatin hanesan Xefe bankadaPartidu Demokratiku Maria Teresa Gusmao hateten husi partidu PD sempre koalia bebeik ona katak materia PD iha Kampania maka Programa VII governu neebe iha fulan hirak liu ba hetan rezeisaun husi AMP iha Parlamentu Nasional, nomos kontinuasaun programa Planu Dezemvolvimrntu Nasional. 

Natalino Costa | Suara Timor Lorosae

Partidu 15 Maka Foti Lista Kandidatura


DILI - Prezidente Tribunal Rekursu Deolindo dos Santos hateten, Iha partidu sanuluh resin lima ba foti formulariu lista kandidatura, mais agora foin partidu ida, ho koligasaun ida maka hatama lista kandidatura ba Tribunal Rekursu.

Nee signifka katak partidu barak ho koligasaun tolu maka seidauk hatama lista kandidatura, neebe prasu nee ita hein to bain rua tuku lima loraik,” dehan Prezidente TR Deolindo, ba jornalista sira, hafoin remata inkontru ho PM Mari Alkatiri, iha Palasiu Governu, Segunda (19/03/2018).

Nia dehan, Iha koligasaun haat ida naran AMP nee partidu tolu, koligasaun ida naran MSD nee partidu haat, iha koligasaun ida naran MDN nee iha partidu haat, iha koligasaun ida naran PDD nee mos iha partidu haat, neebe partidu sanuluh resin lima neebe ke posta koligasaun haat.
Tanba nee Prezidente Tribunal Rekursu Deolindo hateten, saida maka publiku bele hatene katak, ate horseik iha lista kandidatura rua maka hatama ona, I ida nee Tribunal Rekursu halo verefikasaun dadauk ona, I husu mos ba STAE para atu hare kestaun balu regula para atu hare buat nee ho diak liu tan.
Portantu konaba Inkontru ida ohin ho Primeiru Ministru Mari Alkatiri nee, kolia oinsa maka Xefi Governu hare ba servisu Tribunal nian, neebe ke desde mandatu fulan hirak liu ba. 

Carme Ximenes/Maria Lay | Suara Timor Lorosae

Governu timoroan asina karta intensaun nian ba fiu submarinu hosi fibra ótika nian


Iha loron-segunda ne'e, Governu timoroan asina ona karta intensaun ida ho empreza indonézia rua hodi instala fiu fibra ótika ida entre illa indonéziu Alor ho Timor-Leste, iha investimentu ida besik dolar millaun 20.

Karta ne'e asina hosi primeiru-ministru timoroan, Mari Alkatiri, no hosi reprezentante sira hosi empreza sira Moratelindo ho Telin, ne'ebé sei kria empreza ida ho direitu timoroan nian hodi jere projetu no ne'ebé sei lidera hosi timoroan Vicente Maubocy.

Ba Mari Alkatiri, hanesan projetu importante ida hodi "hapara ho izolamentu Timor-Leste nian ba mundu no hodi tulun iha dezenvolvimentu nasaun nian" ne'ebé sei iha "benefísiu maka'as ba ema timoroan sira, ba nasaun no ba komunikasaun ho mundu".

"Atu konsege dezenvolvimentu ami tenki hapara ho izolamentu. Iha mundu globalizasaun ohin loron nian, lahó komunikasaun kualidade nian no karun, sei demora liu kontratu ne'e", nia hatete no esplika katak ne'e hanesan "prioridade absolutu" ida ba ezekutivu.

"Projetu ne'e hanesan pozitivu tanba reprezenta investimentu estranjeiru diretu, ne'ebé hatudu konfiansa iha nasaun, sei iha impaktu boot iha ekonomia no sei fasilita kombate ba falta planu sira hosi nasaun", nia hatutan.

Michael McPhail, reprezentante hosi Moratelindo, konsidera ona projetu hanesan "hakat boot ida ba dezenvolvimentu Timor-Leste nian" ho benefísiu sira ba área tomak maibé, liuliu, "ba populasaun ne'ebé sei haree nia folin tuun maka'as".

Entre projetu sira seluk, empreza ne'e hanesan empreza dahuluk ne'ebé liga Indonézia ba Singapura liuhosi banda larga no marka ona prezensa iha fatin sira ne'ebé sei halo ligasaun ba Timor-Leste ho fiu ida ne'ebé sei halo daudaun iha Alemaña.

Nia esplika katak, fiu sei permiti velosidade ida hosi 100 gigabytes ba segundu ida, "ne'ebé sei bele aumenta" no ekivale "hodi halo download ba knananuk hamutuk rihun 10 iha segundu ida".

Ba responsável hosi Telin, Yogi Bahar, projetu agora presiza apoiu hosi Governu hodi bele rezolve lalais dokumentasaun importante sira hodi permiti atu "iha fulan neen nia laran" fibra ótika to'o iha Timor-Leste.

Telin hanesan empreza indonéziu ne'ebé kontrola Telkomcel, operadora ida entre operadora tolu hosi merkadu telekomunikasaun nian iha Timor-Leste.

Iha deklarasaun sira ba Lusa, Maubocy esplika ona katak proketu sei halo iha faze rua, faze dahuluk maka ligasaun fiu to'o pontu ida besik Tasi Tolu, iha saída oeste hosi kapital timoroan nian no, hafoin ne'e, faze daruak maka ligasaun ba distritu sira.

Inácio Moreira, visi-ministru hosi Dezenvolvimentu ba Transporte no Komunikasaun sira, esplika ona ba Lusa katak nota investimentu nian kalkula katak Estadu "sei la haruka fundu ruma" iha konstrusaun hosi fiu ne'ebé sei iha naruk kilómetru 190 resin.

"Hanesan projetu ida ne'ebé hanesan investimentu privadu ida, ka, lahó ajuda ida hosi Estadu ba projetu ne'e. Investidor na'in rua hakarak fó mós ba Governu "golden share" ida hosi 30% [iha empreza]", Moreira esplika.

Asinatura iha loron-segunda ne'e akontese liutiha fulan ida hafoin empreza sira aprezenta tiha projetu ba Konsellu Ministru sira, hodi hato'o detalle katak objetivu maka promove asesu ho velosidade iha fornesimentu hosi serbisu sira internet banda larga nian iha nasaun tomak.

Bainhira konkretiza, ligasaun ne'e sei halibur Timor-Leste ba projetu ida ne'ebé koñesidu ho naran "Palapa Ring", investimentu ida besik dolar billiaun resin ho sesaun tolu - oeste, sentru ho leste - ne'ebé iha total reprezenta kilómetru rihun 13 resin iha arkipélagu indonéziu tomak.

Inácio Moreira esplika ona katak fiu ne'ebé sei to'o iha Timor-Leste sei halo ligasaun ba pontu uniaun ida iha zona Alor nian, provínsia Nusa Tenggara Oriental ho pontu ida iha Timor-Leste.

SAPO TL ho Lusa

Fórum Mundial Bee nian hahú iha Brazil hodi ko'alia kona-ba rekursu ho problema sira


Fórum Mundial Bee nian, ne'ebé halibur governante sira, organizasaun sira, empreza sira ho espesialista sira, hahú iha loron-segunda ne'e iha Brazília, Brazil, hodi ko'alia kona-ba problema sira hosi rekursu ne'e, ho destake ba mudansa klimátiku sira.

Portugal iha prezensa maka'as iha Fóruma Mundial Bee nian ba daualuk, nasaun dahuluk ne'ebé iha fatin iha nasaun ida lian portugeza nian, ne'ebé hakarak abranje komponente sira polítika, téknika, rejional ho jurídiku no sei hala'o to'o loron-sesta.

Iha pavillaun Portal nian sei liu polítiku sira - ministru Ambiente, sekretáriu Estadu Ambiente nian, sekretária Estadu Negósiu Estranjeiru nian no Koperasaun nian ho deputadu sira -, espesialista sira, emprezáriu sira ho reprezentante sira hosi entidade sira hanesan Ajénsia Portugeza Ambiente nain (APA), Entidade Reguladora hosi Serbisu sira Bee no Rezíduo nian (ERSAR), Águas de Portugal ka Asosiasaun Nasional hosi Munísipiu sira.

Pavillaun Portugal nian sei simu mós responsável sira hosi nasaun sira hosi Komunidade Nasaun sira Lian Portugeza nian (CPLP).

Ministru Ambiente portugés, João Matos Fernandes, sei aproveita eventu hodi hasoru malu ho ministra española ne'ebé kaer knaar iha área ne'e hodi analiza asuntu komun, hanesan Konvensaun Albufeira nian (hodi jere basia hidrográfiku komun), ka mina uránia hosi Retortillo ne'ebé hetan beibeik krítika sira hosi ambientalista sira no autarka sira hosi rejiaun ne'e - portugeza no española.

Tema importante sira ne'ebé sei analiza iha Fórum hamutuk sira - bee ho klima, bee ho saneamentu, bee ho dezenvolvimentu, bee ho sidade sira, bee ho ekosistema sira, bee ho finansiamentu, bee ho partilla, bee ho kapasitasaun no ikusmai bee ho 'governance', fahe iha tópiku hamutuk 32 ne'ebé sei ko'alia iha sesaun hamutuk 140.

Iha diskusaun hosi tema ida-idak sei ko'alia situasaun iha rejiaun ida-idak iha mundu.
Portugal kaer responsabilidade hodi lori prosesu rejional tomak hosi Europa. Hala'o ona enkontru sira no inkéritu sira ba nasaun europeu sira hodi elabora dokumentu ida ne'ebé defini prioridade sira tuir área sira, ne'ebé sei aprezenta durante Fórum.

Fórum, ne'ebé organiza hosi Konsellu Mundial Bee nian, integra inisiativu sira dedikadu ba grupu espesífiku sira, hanesan konsumidor sira, joven sira ka labarik sira, iha esforsu ba sensibilizasaun kona-ba importánsia bee nian.

SAPO TL ho Lusa