sexta-feira, 11 de dezembro de 2015

TAUR MATAN RUAK IHA DIREITU KONSTITUSIONAL ATU HARII PARTIDU POLÍTIKU TANBA TIMOR-LESTE UZA SISTEMA MULTI-PARTIDARISMU


Hakerek Na’in: Moisés Vicente - opiniaun

Loron diak, ba imi le’e na’in sira hotu, ita hotu la senti loron muda ba kalan, kalan muda ba loron, tempu sempre lao dadaun ba oinnafatin, eleisaun jeral tinan 2017 mós besik mai dadaun ona.  Artigu ida ne’e ho nia titlu TMR-Taur Matan Ruak iha direitu konstitusional atu harii partidu politiku tanba Timor-Leste uza sistema multi-partidarismu. Iha ne’ebé durante ne’e públiku sempre kestiona maka’as lós katak atúal Prezidente Repúblika Demokrátika Timor-Leste, (ke-3), José Maria de Vasconcelhos alias Taur Matan Ruak, ba periudu 2012-2017 atu harii ona ninian partidu politiku foun iha pais Timor-Leste.

Lider nasional ba fundador nasaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) hanesan Nicolau Lobato, Francisco Xavier do Amaral, Xanana Gusmão, Lere Anan Timur, Filomeno Paixão, Ramos Horta, José Luis Guterres “LUGU”, Fernando de Araujo “La-Sama”, Mari Alkatiri, Francisco Guterres “Lu-Olo”, Rogerio Lobato, Corneilo Gama “L-7”, Ernesto Dudu, Maria Rosa da Camara alias Bisoi, Rosa Muky ho lider nasional sira seluk-seluk tan, lider sira ne’e hotu uluk no agora mós harii partidu politiku.

Entertantu eis-Major General FALINTIL-FDTL Taur Matan Ruak mós iha nia direitu atu harii partidu politiku foun iha rai ida ne’e, (Maun TMR uluk iha militár mak Lei Konstituisaun RDTL la fó dalan, maibé agora TMR nudar sidadaun babain). Signifika katak sidadaunsedeit iha rai ida ne’e iha direitu atu harii partidu politiku, tanba Timor-Leste uza ninia sistema multi-partidarismu. Partidu politiku foun ne’ebé mak harii, importante liu mak ne’e ho nia visaun no misaun ida diak no halo klaru ba públiku, partidu ne’e nia sede partidu husi munisípiu Díli ba to’o area rural. Partidu politiku ne’e nia programa ida diak ba tinan lima, programa ida diak povu mak sei hili no povu mak sei vota nia partidu politiku ne’e rasik. Tuir baze legal iha ita nia Lei Inan Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste (KRDTL) fó liberdade ba nia sidadaun hotu atu harii partidu politiku, mesmu que nia lider nasional ga, nia sidadaun babain mós iha dereitu atu harii partidu politiku.

Iha baze legal ne’e mak iha KRDTL artigu 7 sufrájiu universál no multi-partidarizmu. Alinea dahuluk, povu hala’o nia kbiit polítiku liu husi sufrájiu universál livre, direitu, sekretu no periódiku, no liu husi forma seluk tan ne’ebé hakerek ona iha Lei-Inan. Alinea daruak, estadu fó valór ba partidu polítiku sira-nia kontribuisaun atu povu hakatak-sai nia hakarak rasik tuir organizasaun, no ba sidadaun nia partisipasaun demokrátiku iha hahalok ukun nian iha nasaun laran. Iha KRDTL artigu 43 liberdade asosiasaun nian. Alinea dahuluk, ema hotu-hotu hetan liberdade ba asosiasaun, ho hanoin ida ne’ebé la hala’o violénsia no halo tuir lei haruka. Nomós iha KRDTL artigu 46 direitu ba partisipasaun iha polítika. Alinea dahuluk, sidadaun hotu-hotu iha direitu atu partisipa, husi nia rasik eh liu husi reprezentante ne’ebé hili tiha ona tuir demokrasia, ba vida polítika no ba asuntu públiku nian iha rai laran. Alinea daruak, sidadaun hotu-hotu iha direitu atu halo no partisipa iha partidu polítiku sira.

Perguntas mak ne’e ba ita hotu tanba saida mak sidadaun sira seluk tauk atu ema seluk harii partidu polítiku? Maibé Taur Matan Ruak dehan ema sira ne’ebé tauk kona-bá nia atu harii partidu politiku, ida ne’e problema sira nian. Taur Matan Ruak mós deklara katak nia vida ne’e, sei fó ba Timor, tanba nia mós fakar-ran mak hetan. Buat ne’ebé lori osan mak sosa, difisil tebes atu soe, sá tan nasaun Timor-Leste ne’e, lori ran no ruin mak sosa, entaun nia sei la husik Timor-Leste.

Iha parte seluk, komunidade Viqueque, Postu Administrativu Lacluta, Munisípiu Viqueque husu Taur Matan Ruak hafoin remata mandatu iha tinan 2017 atu harii fali partidu politiku hodi konkore ba sai Primeiru Ministru. Maun boot Taur Matan Ruak nia mandatu ba Prezidente hela tan tinan 2 hotu ona. Tanba ne’e ami husu ita atu harii partidu politiku ida hodi iha 2017 agora ami vota no hili ita ba fali tan ba Primeiru Ministru, hatete Ersilio Soares hanesan Xefi Suco Ahic, Postu Administrativu Lacluta, Munisípiu Viqueque, loron Tersa (24/03/2015), bainhira partisipa dialogu komunitaria ho Taur Matan Ruak iha Sede Suco Dilor. Ita bele dehan, kuaze maioria povu iha Timor-Leste hakarak atúal Prezidenti Repúblika Taur Matan Ruak atu harii ninia partidu politiku rasik. Bainhira liu husi nia vizita sira ne’ebé mak Taur Matan Ruak halao iha suco hotu iha territóriu tomak, korajen no husu ba Taur Matan Ruak atu harii nia partidu politiku hodi bele tau matan nafatin ba sira, tanba durante ne’e, Taur Matan Ruak mak besik liu ba sira hodi buka hatene sira nian terus no susar, informa Taur Matan Ruak ba jornalista Nacional Diário iha Suco Ducurai, Postu Administrativu Letefoho, Munisípiu Ermera, loronKuarta, (28/10/2015).

Iha sorin seluk, Taur Matan Ruak hatete katak, agora dadauk ne’e povu sei moris iha terus no mukit nia laran, tanba grupu oan balun deit mak goza povu nia terus iha tempu rezisténsia to’o agora. Tanba ne’e Taur Matan Ruak husu ba públiku atu lalika preokupa kona-bá nia atu harii partidu polítiku, tanba povu mak sei hili sira nia ukun na’in sira. Dala ruma sira tauk atu ema seluk ba hadau sira nia kadeira karik, hau hatete para lalika tauk, povu mak hili sira, sira ukun, hili fali ema seluk, ema seluk ba ukun, dehan Taur Matan Ruak ba jornalista Nasional Diário iha Suco Liurai, Postu Administrativu Turiskai, Munisípiu Manufahi, loron Tersa (17/11/2015). Povu ne’e matenek, sira sei hili ema ne’ebé domin bo’ot liu ba Timor, ida ne’ebé ibun mak bo’ot liu, povu sei la hili.

Ikus liu, rekomenda ba lideransa partidu politiku hotu-hotu tenke fó liman ba malu hodi kontribui nafatin ba dame no paz hodi dezenvolvenasaun Timor-Leste. Tinan 2017 oin mai eleisaun jeral ne’e ita hotu nia festa demokrasia iha pais Timor-Leste. Tanba ne’e ita bo’ot sira mak lideransa fundador ba nasaun ida ne’e fó ezemplu diak nafatin. Sidadaun sedeit mak hakarak atu harii partidu politiku foun iha Timor-Leste ne’e sidadaun idak-idak nia direitu. ***

Referénsia:
v  Diak Liu PR Taur Matan Ruak Rona Povu. Asesu iha Jornál Nacional Diário, 27 Maiu 2015. http://www.jndiario.com/2015/05/27/diak-liu-pr-taur-rona-povu/.
v  Lei Parpol fó Vantajen ba Partidu Kiik. Asesu iha Jornál Suara Timor Lorosae, 30 Novembru 2015. http://suara-timor-lorosae.com/lei-parpol-fo-vantajen-ba-partidu-kiik/.
v  Povu Husu PR Taur Asumi Kargu PM 2017.  Asesu iha Jornál Nacional Diario, 28 Maiu 2015. http://www.jndiario.com/2015/05/28/povu-husu-pr-taur-asumi-kargu-pm-2017/.
v  Taur Matan Ruak: “Lalika ta’uk ha’u harii partidu”. Asesu iha Jornál Nacional Diario, 19 Novembru, 2015.http://www.jndiario.com/2015/11/19/taur-matan-ruak-lalika-tauk-hau-harii-partidu/
v  Taur Matan Ruak: “Tempu mak termina ha’u harii partidu ou la’e”. Asesu iha Jornál Nacional Diario, 29 Outubru 2015.http://www.jndiario.com/2015/10/29/taur-matan-ruak-tempu-mak-termina-hau-harii-partidu-ou-lae/.
v  Taur Matan Ruak iha Wikipedia. Asesu iha Internet loron Kinta, 10 Dezembru 2015. https://id.wikipedia.org/wiki/Taur_Matan_Ruak.
v  Viqueque Hakarak PR Taur Matan Ruak Harii Parpol. Asesu iha Jornál Nacional Diário, 25 Marsu 2015.http://www.jndiario.com/2015/03/25/viqueque-hakarak-pr-taur-matan-ruak-harii-parpol/.

Altu responsável polísia tailandeza nian husu azilu polítiku ba Austrália


Altu responsável polísia tailandeza nia ida mak liga ho investigasaun tráfiku imigrante ne’ebé implika figura alta sira, hatete katak husu ona azilu polítiku ba Austrália no tauk ho nia moris iha nasaun. 

Hela iha Tailándia "ogora ne’e sai perigozu", afirma Paween Pongsirin no indika katak agora la iha ema ida mak bele proteje nia, iha mensajen hosi testu mak haruka liuhosi estranjeiru ba AFP.

A jénsia notisioza franseza refere katak la bele knfirma ho autoridade australiana sira kona-ba pedidu azilu, maibé, tuir meiu komunikasaun lokál sira, iha ona iha nasaun ne’e.

Paween Pongsirin hetan nomesaun hanesan xefe ba investigasaun mak liga ho suspeita envolvimentu responsável sira militár no polísia nian iha tráfiku migrante, dezenkadeia hafoin iha fulan-maiu hetan vala komun iha súl nasaun nian.

Maibé, deklara ona katak taka investigasaun iha fulan-outubru kontra vontade Paween Pongsirin nin ne’ebé iha entrevista ida ba AFP, iha fulan-novembru, lamenta desizaun ne’e.

Preokupa durante entrevista iha Bankoke, Paween Pongsirin afirma hetan ona ameasa iha momentu ne’ebá.

Maski loke prosesu judisiál ida iha Bankoke, iha fulan-novembru, ho alta patente iha banku réu sira-nian, jenerál Manas Kongpan, organizadór hosi tráfiku, la revela amplitude rede nian, tuir Paween Pongsirin.

Iha tinan barak ona mak organizasaun la’ós-governamentál akuza polísia no ezérsitu  taka matan no sai hanesan liman-ain trafikante sira-nian.

SAPO TL ho Lusa

Komérsiu entre Xina ho nasaun sira lian portugés nian tuun 25,71% to'o Outubru


Troka komersiál sira entre Xina ho nasaun sira lian portugés nian tuun 25,71% entre Janeiru ho Outubru, fiksa iha dolár millaun rihun 84,17, haktuir hosi informasaun ofisiál sira.

Informasaun hosi Serbisu sira Alfándega Xina nian - publika iha portál Fórum Makau - hatudu katak, iha fulan sanulu dahuluk tinan nian, Xina sosa hosi nasaun sira lian portugés sira sasán ho folin dolár millaun rihun 53,04 - tuun 30,22% - no fa'an produtu sira ho folin dolár millaun rihun 31,13, tuun 16,52%.

Brazil sai nafatin hanesan parseiru ekonómiku prinsipál hosi Xina, ho volume troka komersiál bilaterál sira haleu iha dolár millaun rihun 61,1 to'o Outubru, tuun ba 18,62% relasionadu ho períudu ne'ebé hanesan iha tinan liubá.

Exportasaun sira hosi Xina ba Brazil to'o ona dolár millaun rihun 23,7, iha diminuisaun ida hosi 17,20%, bainhira importasaun xinés sira iha totál dolár millaun rihun 37,4, reflete ba diminuisaun ida hosi 19,5% iha termu anuál ne'ebé hanesan.

Ho Angola, parseiru daruak xinés nian iha mundu luzofonia nian, troka komersiál sira tuun 44,7% ba dolár millaun rihun 17,1, entre fulan-Janeiru no fulan-Outubru.

Pekin fa'an ona ba Luanda produtu sira avaliadu ho dolár millaun rihun 3,20 - tuun 28,74% - no sosa sasán sira ho folin dolár millaun rihun 13,9 ka tuun 47,49% kompara ho fulan sanulu dahuluk iha tinan 2014.

Ho Portugal, parseiru datoluk Xina nian iha mundu CPLP nian, komérsiu bilaterál aumenta ba dolár millaun rihun 3,6 - tuun 7,06% -, iha balansa komersiál favorável ida ba Pekin ne'ebé fa'an ba Lisboa sasán ho folin dolár millaun rihun 2,42 - tuun 5,80% - no sosa ona produtu sira ho folin dolár millaun rihun 1,26, tuun 9,37%.

Komérsiu sino-luzófonu hahú tuun iha inísiu tinan ne'e, iha diminuisaun anuál konsekutivu to'o fulan-Outubru.

Xina estabelese ona Rejiaun Administrativu Espesiál Makau nian hanesan nia plataforma hodi hametin koperasaun ekonómiku no komersiál ho nasaun sira lian portugés nian iha tinan 2003, tinan ne'ebé nia harii Fórum Makau, ne'ebé hasoru malu iha nivel ministeriál tinan tolu dala ida.

SAPO TL ho Lusa

Akuzadu na’in rua, inklui ida ho idade ki’ik, tanba konspirasaun terrorista iha Austrália


Nain rua, inklui foin sa’e ida ho tinan 15, iha ohin hetan  detensaun iha Sydney ne’ebé deskonfia konspirasaun terrorista, autoridade sira iha Australian  hato’o sira nia  preokupasaun relasiona ho sira nia idade hodi sai radikál.

Suspeitu rua ne’e, foin sa’e ida ho tinan 15 no joven ida ho idade  20, detidu ohin no akuzadu hanesan "konspira hodi prepara hahalok terrorista", indika  polísia Australia nian, hodi hatutan tan katak iha ona  na’in tolu seluk  mós agora detidu hotu ona maka akuzadu ho problema hanesan.

Detensaun sira ne’e halo parte iha operasaun Appleby, investigasaun ida la’o durante tinan ida ba suspeitu  ne’ebé hetan implikasaun  iha hahalok ka iha planu terrorizmu  iha Austrália, viajen ba  Síria ka Irake, no  finansia hosi organizasaun terrorista nian.

SAPO TL ho Lusa

Polísia buka suspeitu na’in rua ba esplozaun iha parlamentu Hong Kong


Polísia Hong Kong nian ohin buka suspeitu na’in rua hosi esplozaun ki’ik mak akontese iha kalan liubá, iha kaixote-lixu nian iha entrada Konsellu Lejislativu nian (LegCo, parlamentu) hosi antiga kolónia británika.

Insidente ne’e akontese besik tuku 20:30 oras lokál (12:30 iha Lisboa), bainhira inséndiu iha kaixote-lixu nian iha odamatan edifísiu nian hamosu esplozaun ki’ik.

Hetan botija gás nian ida ahi han besik kaixote hafoin akontese esplozaun, ne’ebé la hamosu kanek ka estragu boot.

Hafoin verifika imajen sira kámara seguransa nian, polísia indika katak mane na’in rua besik ba lixu, sunu substánsia ida no soe ba kaixote, ne’ebé ahi han no nakfera.

Insidente ne’e akontese hafoin kansela sesaun plenária ida mak prevee ona hodi debate lei foun direitu ba autór nian, devido à falta de ema la to’o atu realiza asembleia.

Oras ida ho balun molok hala’o debate iha kompleksu, hala’o manifestasaun iha parlamentu nia odamatan kontra medida ne’e.

Kansela tiha debate kona-ba kontroversa "lei Internet nian" tanba “quórum” la to’o, hafoin partidu hosi parte demokrata -- kontra proposta lei nian—diside atu la marka prezensa hodi hamosu trazu iha debate durante semana ida.

Diploma ne’e ho objetivu atu haboot protesaun direitu ba autór iha Internet, hamosu preokupasaun boot iha komunidade lokál nia leet, tanba eventualmente motiva restrisaun ba direitu ba liberdade espresaun.

Sentimentu erozaun iha liberdade ne’ebé Hong Kong hasoru iha tinan hirak ikus ne’e, atribui ba asaun Pekin nian, hetan protestu maka’as liuhosi protestu populár signifikativu no opozisaun, sai firme liu tan, hosi grupu parlamentár sira ho naran kampu demokrátiku.

Ezemplu resente hosi ida ne’e mak pakotu reforma eleitorál nian ne’ebé Xina dezeña ba Hong Kong iha fulan-agostu 2014, ne’ebé dezenkadeia protestu sira ne’ebé hala’o durante 79 iha estrada hosi antiga kolónia británika, koñesidu hanesan "a revolução dos guarda-chuvas".

Ikus mai proposta ne’e halakon hosi Legco.

SAPO TL ho Lusa

ONU preokupa ho tráfiku umanu no violénsia polisiál iha Makau


Komité kontra Tortura hosi Organizasaun Nasoins Unidas aprezenta lista ida ho preokupasaun dezena rua relasiona ho Makau, liu-liu iha tráfiku umanu, violénsia polisiál no akordu ba dezertór. 

Aprezentada ona konkluzaun iha semana kotuk iha Jenebra, bainhira entrega relatóriu periódiku hosi autoridade sira Makau nian no hosi grupu sosiedade sivíl, no agora tama iha dokumentu ida mak disponível iha pájina ONU nian.

Komité destaka tráfiku umanu hanesan preokupsaun tanba " númeru hosi prosesu no kondenasaun ba autór tráfiku nian ki’ik tebes" no rejistu kazu hosi "servisu forsadu, ki’ik maski númeru keixa nian aas".

Aleinde ne’e, "komité lamenta kona-ba falta programa espesífiku hodi hasoru problema turizmu seksuál infantil, maski iha metade resin hosi vítima sira ne’ebé identifika durante períodu revizaun ho idade menus hosi tinan 18 ".

Komité manifesta mós preokupasaun ba "la aplika alternativa legál hodi atribui rezidénsia tanba motivu umanitáriu ba vítima estranjeira sira hosi tráfiku umanu".

Iha relatóriu, destaka kazu tortura ka tratamentu polisiál ne’ebé la di’ak, ne’ebé ONU lembra katak investiga "hosi membru sira polísia nian, hatudu momoos konflitu interese". Hosi keixa 87 ne’ebé aprezenta entre 2006 no 2011 kontra membru forsa seguransa nian, tolu de’it mak fómulta (iha polísia na’in lima). Entre 2013 no 2014, 79% hosi keixa tortura esklui tiha.

Hodi hetan solusaun ba problema, komité sujere atu kria "mekanizmu keixa konfidensiál iha fatin detensaun hotu hodi fasilita aprezentasaun keixa hosi vítima tortura ka tratamentu la di’ak, inklui hodi hetan prova médika hodi apoia sira-nia akuzasaun no garante katak sira ne’ebé hato’o keixa hetan protesaun hosi reprezália".

Ministériu Públiku hetan mós akonsellamentu atu entrega investigasaun ba profisionál independente sira sein kualkér relasaun institusionál ka ierárkika ho alegadu atakante sira, propoin atu suspende suspeitu sira hosi sira-nia funsaun durante investigasaun.

Entrega kriminozu sira ne’ebé halai, atualmente iha negosiasaun ho Xina no Hong Kong hanesan mós tema ida seluk ne’ebé halo ONU preokupa: "Komité lamenta kona-ba falta informasaun kona-ba konteúdu hosi akordu hirak ne’e. Komité preokupa atu kriminozu transferidu sira bele sujeita ba risku tortura ka tratamentu la di’ak bainhira detidu ka iha prizaun bainhira fila ba Xina lka liuhosi transferénsia indireta liuhosi Hong Kong".

Iha pontu ne’e, komité subliña katak Makau "la bele halo transferénsia ba dezertór sira ba Xina Kontinentál, iha ne’ebé iha motivu substansiál hodi fiar katak sira iha perigu atu sai sujeitu ba tortura bainhira fila ka hafoin transferénsia indireta".

Iha relatóriu ne’e hatutan tan katak falta formasaun  profisionál  iha área oioin atu identifika vítima ho tortura no sujere atu reforsa tan profisionál saúde, ajente ne’ebé envolvidu iha investigasaun, korpu polisiál hot-hotu, juís, Ministériu públiku no funsionáriu iha servisu prizionál no mós imigrasaun.

Komité mensiona mós violénsia doméstika, ne’ebé iha Makau maka abranje kazál ho seksu hanesan iha lei protesaun  vítima nian, ne’ebé aprova tiha ona iha tinan ida ne’e.

ONU subliña tan katak definisaun ba tortura, sei iha revizaun nia laran, bele tuir Konvensaun kontra tortura no “ garante katak dirijente públiku hotu ka ema seluk ho kargu ofisiál bele hetan akuzasaun bainhira komete aktu tortura”.

Agora dadaun, definisaun ida ne’e só aplika deit ba sira ne’ebé kumpre funsaun iha relasaun ho investigasaun ba infrasaun ka disiplina, ezekusaun ba sansaun,ka protesaun, guarda ka vijilánsia ba ema ne’ebé detidu ou prezu,tuir kódigu penál.

Hanesan komité ONU sira seluk, moos fó hanoin bá Makau hodi kria instituisaun  independente ne’ebé foka liu ba defende direitus Umanus, ideia ida ne’e Governu Makau rejeita tiha ona hodi konsidera katak Komisariadu kontra korrupsaun kumpre ona papél ne’e.

Iha resposta ikus ne’ebé hato’o ba komité ONU nian, iha fulan kotuk, Governu Makau, alénde asegura katak iha territóriu lejislasaun no mekanismu ne’ebé “ garante atu kompleta protesaun ba direitus umanus”. Subliña moos katak, relasaun ho tráfiku umanu iha grupu lima maka  hala’o aktividade  atu resposta bap roblema ne’e. alénde formasaun no treinu espesializadu ba ajente seguransa no moos professionál area sosiál no saúde nian.

SAPO TL ho Lusa

Tribunal Autoriza Emilia Halo Viagem


DILI - Tribunal Distrital Dili autoriza arguida Emilia Pires halo viagem ba estranjeiru hodi fo fila nia pasaporte iha Desembru nia laran.

Tuir Juis Presidente, Jose Maria de Araujo katak, agenda julgamentu ba kazu arguida Emilia ho Madalena nian neebe mak marka ona iha Desembru nia laran, neebe monu iha loron 21 too 23 tenke adia fali. Tanba arguida Emilia Pires atu halo visita ba rai liur, tanba nee loron nee sei la realiza audensia julgamentu.

Iha biban nee Juis Prosesu nee mos husu ba defesa Emilia nian katak, tribunal simu ona defesa nia pedidu. Maibe kazu nee labele husik too loron 30 nia laran, selae provas neebe mak produs ona sei lakon hotu. Tanba provas balun mak konsege produs ona iha julgamentu nee, tribunal husu ba parte defesa atu hare fali loron ba julgamentu kazu nee para lebe liu loron 30 nia laran.

Sekuandu mak liu tiha loron 30 nia laran, konserteza tenke halo fila fali julgamentu foun. Maibe tribunal husu para labele akontese, tanba provas balun mak produs ona. Neebe tenke alkansa nafatin ho julgamentu nee para bele tama ba alegasaun final nian.

Hatan ba kestaun nee defesa arguida Emilia, Jose Camoes hatete, kona ba ida nee parte defesa sei hare fali data seluk hodi notifika ba tribunal. Depois julgamentu loron tolu tutuir malu hotu, Sesta (11/12/2015) mak foin fo sai fali agenda tuir mai. Informasaun kompletu iha STL jornal no STL Web, edisaun Sesta (11/12/2015). Domingas Gomes

Suara Timor Lorosae

KAK Sei Duni Tuir Funsionariu no Membru Governu Uza Kupon Mina Ba Transporte Privadu


DILI – Komisuan Anti Korupsaun oras nee servisu hamtuk ho kompania neebe mak oferese mina ba transporte estadu, atu prevene funsionariu no membru governu sira neebe mak uza kupon mina estadu nia ba intrese privadu.

Tuir Komisauriu Anti Korupsaun, Aderito Tilman, ba jornalista sira iha Largo Lecidere Kuarta (9/12) wainhira remata komemora loron mundial kombate korupsaun hatete iha kompania 3 hanesan Rubic, Aitula no Eto maka oferese mina ba transporte estadu.

Iha kompania 3 hanesan Rubic, Aitula no Eto mak ofrese mina ba transporte estadu nian tanba nee ita halo lansamentu servisu hamutuk atu fo hatene sira katak wainhira ema ruma uza kupon estadu nian labele ba ense fali mina ba transporte privadu karik ida nee mak akontese sira sei komonika mai KAK no ita halo kedan investigasaun hodi buka tuir,” dehan Aderito.

Nia hatutan durante nee akontese dala barak ona iha funsionariu nomos membru governu balu mak uza kupon estadu nian ba transporte privadu, no iha ona kazu balu mak hahu ona loke investigasaun.

Iha fatin hanesan Ajundu Komisariu Komisaun Anti Korupsaun, Jose Neves, mos hatete atu kombate korupsaun maka hotu-hotu tenke servisu hamutuk, maibe se KAK mesak maka KAK sei la halo buat ida.

Iha komemorsaun loron mundial Anti Korupsaun nian neebe halao iha Largo Lecidere hetan partisipsaun masimu hosi estudante hosi universidade UNITAL, UNPAZ, UNTL, nomos UNDIL inklui membru deputadu balu, komandante PNTL Julio Hornai nomos sosiadade sivil sira. Informasaun kompletu iha STL jornal no STL Web, edisaun Sesta (11/12/2015). Thomas Sanches

Suara Timor Lorosae

Taur Husu Rezistensia Tenke Servisu Hamutuk


VENILALE - Presidenti Republika Taur Matan Ruak husu ba rezistensia sira, atu servisu hamutuk, atu nunee bele halo buat ruma ba rai ida nee.

PR Taur hatoo lia hirak nee bainhira halo vizita direitamente ba monumentu Cai-Bui Lori, neebe mak hari iha Postu Administrativa Venilale, Municipiu Baucau, Kuarta (09/12/2015).
Hau husu ba imi tenki hamutuk, imi bele halo buat ruma, se imi fahe malu labele halo buat id aba rai ida nee,” dehan PR Taur.

Iha fatin hanesan Ernesto Fereira Maufelu hanesan familia Cai-Bui Lori hatete monumentu ida nee sira halo tamba tiru malu iha Balibo, mai Dili ultimu mai iha nee mak foin halo konsentrasaun halo rezistu ba foho foho sira nee iha nee mak halo konsentrasaun ba forsa sira nee hotu.

Entertantu Manuel da Costa hanesan veteranus hatete, veternus rezistensia sira oras nee servisu hamutuk hela, so ke laiha konsellu ida mak atu bele haibur sira hamutuk. Informasaun kompletu iha STL jornal no STL Web, edisaun Sesta (11/12/2015). Carme Ximenes

Suara Timor Lorosae

Proposta Redus Orsamentu ZEESM-Sosiedade Sivil La Passa


DILI - Porposta husi reprezentante Povu iha uma Fukun Parlamentu Nasional (PN) hodi husu atu hasai osan husi Zona Ekonomia Espesial Sosial merkadu (ZEESM), no Sosiedade Sivil lapasa durante Debate Komisaun Eventual.

Tuir Deputadu Bankada PD Virgilio Hornai hatete orsamentu ba Saude ho Edukasaun iha proposta rua atu foti fundu infrastrutura nian ho ZEESM ba iha Ministeriu Edukasaun, hodi hare ba infrastrutura baziku maibe la Admitidu.

Iha proposta atu foti osan ZEESM ho montante 8 Millaun hodi tau iha Ministeriu Edukasaun hodi hare ba infrastrutura baziku, maibe la admitidu maibe hau sei lori ba iha plenaria,” dehan Virgilio ba Jornalista, Kinta (10/12/2015) iha Salaun Ministeriu Negosiu Estranjeiru Pantai Kelapa.

Nia hatete iha mos proposta atu foti husi fundu Infrastrutura hodi tau iha Ministeriu Saude konaba klinika no postu saude sira neebe mak konfisaun Aat, bele hadia maibe proposta ba iha Ministeriu nee mos la passa.

Iha fatin hanesan Deputadu Bankada Fretilin Joaquim dos Santos hatete komisaun eventual hahu diskuti propostas, maibe iha proposta ida atu hasai osan husi sosiedade sivil ninian fo apoiu ba klubu footebolista sira la pasa. Informasaun kompletu iha STL jornal no STL Web, edisaun Sesta (11/12/2015). Timotio Gusmao

Suara Timor Lorosae

Presiza Kontrola Ema Neebe Mak Lori Dorga Mai Rai Laran


BADOHO’O - Governu liu husi forsa F-FDTL no PNTL tenke kontrola ema neebe mak lori droga iha rai laran, tamba bele estraga povu iha rai ida nee.

Moizes da Silva hanesan komunidade Badoho’o hatete, Seguransa tenke forte iha fronteira, portu se lae ema tama arbiru hodi aimoru droga tama mai hodi estraga povu iha rai ida nee.

Ita nia F-FDTL no PNTL tenke kontrola ema neebe mak lori aimoruk aat hanesan droga mai iha rai laran, tamba se lae bele estraga ita ninia povu no nasaun ninia future,”dehan Moizes bainhira, Presidente Republika Taur Matan Ruak halo dialogu ho komunidade sira iha suku Badoho’o, Kuarta (09/12/2015).

Nia hatete, nasaun ida nee hari ho ruin no ran mak sosa, nee duni halo seguransa neebe forte para ema aat sira nee labele tama mai iha nee.

Iha fatin hanesan Martinho Guterres husu ba Governu atu kontrola neebe aat neebe mak lori droga mai iha rai laran, tamba droga bele estraga estabiliadde rai laran nian.

Hatan ba kestaun ida nee Prezidenti Taur Matan Ruak hatete, Governu liu husi Ministeiru relevante sempre halo kontrola ba ema sira neebe mak lori droga mai rai laran, maibee Prezidenti husu ba populasaun liu-liu joven sira, atu labele komete iha droga. Informasaun kompletu iha STL jornal no STL Web, edisaun Sesta (11/12/2015). Carme Ximenes

Suara Timor Lorosae

Governu La Aseita Proposta 13 Husi PN, Preve Milaun 12 ba Fundu Kontijensia


DILI – Debate proposta Orsamentu Jeral Estadu tinan 2016 liu husi Komisaun Eventual neebe taka ba publiku, governu la konsege aseita proposta 13 husi Reprezentante povu iha Uma fukun Parlamentu Nasional, tamba la tuir prinsipiu governu nian.

Tuir Vice Ministru Finansas Helder Lopes katak governu halo diskusaun ba proposta neebe mak hatama husi Parlamentu, liu-liu proposta admitidu neebe iha proposta balun governu aseita no balun governu la aseita.

Proposta neebe mak Parlamentu adminitida iha 59 no 13 la admitidu signifika mioria aseita maibe laviola prinsipiu governu ninian signifika ita halo ezersisiu interna ba proposta orsamentu,” dehan Helder ba Jornalista, Kinta (10/12/2015) iha Salaun Ministeriu Negosiu Estrajeiru, wainhira partisipa iha Debate Espesialidade OGE 2016.

Nia hatete Governu mos hare proposta neebe maka iha alinamentu ho programa governu, kuandu proposta tama mak la iha relasaun ho lina ministerias programa kada tinan liu-liu ba tinan oin governu sei la aseita.

Iha fatin hanesan deputadu Bankada Fretilin Aurelio Ximenes hatete komisaun Eventual halo diskusaun ba proposta alterasaun no reazustamentu ba orsamentu neebe maka governu propoin ba iha Parlamentu Nasional. Informasaun kompletu iha STL jornal no STL Web, edisaun Sesta (11/12/2015). Timotio Gusmao

Suara Timor Lorosae