sábado, 3 de fevereiro de 2018

Jornál Sira Tenke Matenek Kompete ho Mídia Sosiál


DILI, (TATOLI) –  Xefe redasaun Mídia Nasionál KOMPAS, Indonézia, Budiman Tanuredjo, hatete dadaun ne’e mídia imprime tenke matenek hodi kompete mídia sosiál sira hanesan facebook, whatsapp, tweeter no seluk-tan.

“Iha isue (kestaun) neen importante ba mídia imprensa sira bele halo atu kontinua sobrevive ho ezisténsia mídia sosiál sira, iha tempu ohin loron no posibilidade ba oin”, dehan alumni Tékniku Nukleár, espesialidade Reaktór Nukleár, UGM (Universitas Gadja Mada), bainhira esplika kona-ba interupsaun dijitál ba estudante sekundáriu, universitáriu no jornalista sira iha Sentru Kultura Indonézia (PBI-sigla Indonézia) nian iha Mascaranhas, kinta, (1/2) iha ámbitu komemora tinan jornál STL ba dala 25.

Hatutan tan mídia imprensa tenke re-inventa fali konteúdu ne´ebé relevante ba leitór sira katak oferese informasaun ne’ebé bazea ba nesesidade no iha impaktu direta eh la’e ho lee na’in sira-nia realidade moris, sosiál, ekonomia no kultura ka konteúdu sira ne’ebé iha pertinensia ho leitór sira.

Re-dezeña formatu (re-design format); kompara formatu dezeñu lay out versaun uluk ho interese lee na’in sira ba konteúdu no imajen iha situasaun atuál, halo peskiza hodi hatene katak modelu jornál nia oin ne’e tuir tempu agora ka la’e.

Re-organiza sala redasaun no jestaun (re-organize newsroom and management); sala redasaun tenke muda atu responde ba tempu nia ezjizénsia, organiza foun fali lala’ok no funsionamentu redasaun no jestaun (planu, organiza, atua no kontrola).

Tuir mai,  re-deskobre fali sustentabilidade la’ós husi imprime (re-discover revenue streams-off print); buka sustenta funsionamentu mídia la’ós husi jornál ne’ebé mak imprime katak oinsá jestór produsaun buka estratéjia jestaun foun la depende liu ba publisidade, konsumidór sira ba nia sustentabilidade. Tenke hatene saida mak ema sira tau publisidade presiza, saida mak hakarak. Ida mak mídia tenke kria atividade rasik.

Hanoin fila-fali tipu publisidade no distribuisaun konteúdu (re-think advertising and content distribution); buka alternativu kona-ba publisidade no oinsá atu fahe konteúdu informasaun liuhusi rede sosiál sira ba públiku inklui estratéjia transformasaun mídia; inovasaun, planu no peskiza liuhusi estudu literáriu hanesan estratéjia transformasaun jornál estranjeiru sira.

Budiman fó ezemplu; siklu notísia no komunikasaun mídia (imprime, rádiu, televizaun, online) ne´e, information dept (informasaun kle’an); katak lala’ok ne’e mak entrada (entry), dezenvolvimentu (development), buka tuir (follow up) no konkluzaun (conclusion).

Entrada (entry); informasaun hotu kona-ba eventu kobertura, dezenvolvimentu (development) ne’e jornalista sira esplika tiha kona-ba eventu kobertura ne’e, antesidénsia (background) no relasaun ho tópiku sira seluk ne’ebé buka no aprezenta.

Tuir mai, buka tuir (follow up); atualiza notísia kona-ba eventu ne’ebé iha relasaun seluk ho tópiku ne’ebé aprezentadu, halo pergunta no buka resposta. Konkluzaun (conclusion); revizaun ba eventu, konsekuénsia no impaktu husi kobertura ne’ebé halo ona.

Nia esplika tan diferensa mídia konvensionál ne’e iha xefe redasaun ida hodi responsabiliza notísia,  halo verifikasaun, halo tuir kódigu étika jornalizmu no haree ba substánsia notísia. Enkuantu mídia sosiál ne´e mai husi individu ida-idak, viral lalais, la tuir kode étika no sensasionál.

Impaktu Mídia Sosiál

Mestradu Siénsia Polítika, UI (Universitas Indonesia), Budiman esplika tan implikasaun husi revolusaun dijitál ba indústria mídia imprensa mak trend oplah (tendénsia sirkulasaun) jornál mundiál tuun, trend sosiedade hanesan ábitu lee tuun, digital literacy (literasia dijitál) sa’e tanba utilizadór internet sa’e eksponensialmente no mídia sosiál sai alternativu.

Trend global hanesan mídia imprensa lubuk mak taka tanba movimentu go-green ameasa indústria surat-tahan menus ba indústria imprensa.

Re-definisaun notísia; jornál sai “yesterday news” (notísia horseik), jornál lakon kompetisaun ho televizaun no online satan ho mídia sosiál. Definisaun notísia televizaun ne’e akontesimentu ne’ebé akontese dadaun hela (live report).

Definisaun notísia online ne’e akontesimentu ne’ebé mak foin akontese no sei akontese hela (streaming). Definisaun jornál ne’e akontesimentu ne’ebé mak akontese horseik.

Nia kompara notísia husi mídia ida atu ba mídia seluk kuaze atu hanesan saida mak tenke halo? Multi Platform News Cycle: jornál, rádiu, TV, pájina internet no e-paper, rede sosiál ho notísia up to date (atualizada).

Re-dezeña, Comprehensive Reporting (reportajen komprensiva) katak husik hela yesterday news (notísia horseik), uza poténsia rekursu umanu hafoin halo kobertura ba konteúdu sira ne’ebé eskluzivu, diáriu, forma divizaun mídia sosiál no halo integrasaun ho sala redasaun (newsroom).

Ikus liu, Tanuredjo hateten mídia ne’ebé  iha tendénsia hodi públika notísia konflitu (diferente ideia), notísia krime no seluk tan maibé hirak ne’e hotu atu halo saida? jornalizmu tenke fila fali ba nia esensia fundamentál. Jornalizmu ne’e moris atu fó informasaun no eduka públiku no hala’o kontrolu sosiál hasoru poder sira.

Nune’e mós mídia tenke hala’o kna’ar peace jornalizmu (jornalizmu dame); oinsá diferensa ideia sira bele rezolve liuhusi mekanizmu dame hodi susesu.

Ho mídia sosiál ne’ebé la’o maka’as tebes, aumenta situasaun polítika sira, jornál bele públika saida de’it, maibé mídia tenke kaer metin ba prinsípiu jornalizmu dame no tenke halo verifikasaun ba konteúdu informasaun sira.

“Ida ne’e mak papel mídia”, nia subliña hodi kestiona; oinsá mídia luta hodi kontra fake news? (notísia falsa) Bainhira mídia sosiál públika informasaun ruma, papel mídia mak oinsá bele halo verifikasaun ba faktu sira ne’e , hetan faktu sira ne’ebé mak loloos, halo entrevista barak liutan ba ema sira, tuir mai fornese informasaun sira. Ida ne’e mak notísia sira ne’ebé verifikadu ona.

Imposivel mídia haree tuir notísia husi mídia sosiál ema ida-idak nian ne’ebé seidauk verifikadu, se ida ne’e akontese duni bele hamosu diferensa hanoin sira. Dala ida tan, jurnalizmu tenke book aan, verifika faktu sira, hetan faktu sira hodi fó sai ba públiku.

Ida ne’e mak responsabilidade mídia. “Notísia sira tenke hamosu movimentu sira, hamosu aktu solidariedade sira no estadu, hafoin misaun umanitária bele la’o. Mídia bele fó sai faktu, hato’o informasaun ba públiku; ema le’e no hatene hafoin kontribui”, haktuir tan bainhira ko’alia kona-ba poder mídia (the power of mídia).

Jornalista: Rafy Belo | Editora: Rita Almeida

Imajen: Xefe redasaun Media Nasionál KOMPAS, Indonézia, Budiman Tanuredjo. Foto espesiál

Sem comentários: