quarta-feira, 2 de março de 2016

Pensaun ba veteranu timor-oan sira ho ona valór dolár milloens 467,65 desde 2008 - relatóriu


Programa pensaun ba veteranu sira iha Timor-Leste halo ona Estadu lakon dolár milloens 467,67 resin, tanba fó benefísiu ba ema besik rihun 59 no hosi sira ne’e 32.235 maka kada fulan simu osan, tuir relatóriu ne’ebé Lusa hetan asesu ba.

Dadus hirak ne’e halo parte hosi relatóriu ne’ebé prepara ona ba Konferénsia Nasionál Veteranu no Kombatente Libertasaun Nasionál ba dahuluk, hala’o ohin iha Dili no durante konferénsia refere sei asina mos aspetu balun, hanesan programa Governu nian apoia veteranu sira iha teritóriu.

Relatóriu ne’ebé Lusa hetan asesu, prepara hosi Komisaun Omenajen, Supervizaun Rejistu no Rekursu (CHSRR), Ministériu Solidariedade Sosiál no iha relatóriu refere fó sai informasaun klean kona-ba prosesu hala’o rejistu ho pagamentu ba pensaun veteranu timor-oan nian.

Abranje períudu hosi 2003 to’o 2016 no sura ema hosi kedas komponente programa oioin ho ninia kustu, ne’ebé iha 2008 aumenta ba dolár milloens 3,58 no iha 2015 besik alkansa to’o milloens 130.

Iha 2016 Governu planeia no sei aloka osan dolár milloens 104 ba programa refere.

Ema 58.034 maka inklui iha programa ne’e, no hosi sira ne’e 32.235 maka sei simu pensaun mensal no 25.859 maka sei simu prestasaun únika, hanesan ema ne’ebé hosi tinan 04 to’o 07 luta kontra okupasaun indonézia.

Númeru ne’e menus ona hosi totál ne’ebé iha, maski durante períudu rejistu rua, autoridade sira simu ona pedidu hamutuk rihun 200 “hanesan rekoñesimentu Estadu nian ba Kombatente, Veteranu ho Mártires Libertasaun Nasionál”.

Hosi sira ne’e rekoñese de’it pedidu rejistu besik rihun 76, hosi ne’e 15 ho “figura proeminente” , veteranu 216 maka ho luta eskluziva durante tinan 20 to’o 24, 522 maka halo luta durante tinan 15 to’o 19, 14.872 maka luta durante tinan 08 to’o 14, no kombatenete 404 maka lakonsege halo funu.

Sei iha kombatente 25.858 ne’ebé hala’o luta durante tinan 04 to’o 07, mártires no kombatente ne’ebé mate ona hamutuk 16.157, kombatente 11.216 maka halo luta lato’o tinan tolu, kombatenete 2.878 "maka mate durante períudu luta, maibé la’os mártires" no 1.258 maka la’os kombatente. 

uir tipu, fó ona pensaun espesiál tuir reforma eskalaun 1 hamutuk 2016 (luta hosi tinan 20 to’o 24), 522 ba eskalaun 2 (luta durante tinan 15 to’o 19), 14.872 hosi pensaun espesiál subsisténsia (luta hosi tinan 08 to’o 14) no 404 ba pensaun espesiál tanba laiha kapasidade.

Selu ona pensaun espesiál 4 hosi reforma nian ho “valór lahanesan", 16.157 sobrevivénsia ba “família mártires" no 11 "sobrevivénsia ho valór bot liu distinsaun. Relatóriu ne’e esplika katak hakotu ona prosesu rekerimentu hamutuk 62.031, liu fali hosi totál ne’ebé atribui tanba koresponde liu fali rekerente ida (pensaun hosi mártir ida ba oan na’in tolu, ezemplu).

Tuir Ministériu Solidariedade Sosiál " potensiál benefisiáriu 4.470 maka ladauk husu pensaun, pensaun hamutuk 443 maka lahetan aprovasaun tanba dadus falsu no resetór 424 maka lasimu ona, tanba mate.

Iha relatóriu ne’e esplika katak selu ona bolsa estudu ba mártires luta ninia oan sira hamutuk 942, ho gastu totál besik dolár rihun 691 to’o 2015.

Atu fó “omenajen ba veteranu sira ne’ebé fó-aan ona ba independénsia nasionál”, maka iha dezembru-2007 Governu hala’o ona serimónia públika hodi entrega “Tributu Estadu” ho valór dolár 9.600 ba veteranu sira ne’ebé halo luta durante tinan 15 resin.

Iha 2010, kontempla mos veteranu 72 seluk ho kritéria hanesan.

Iha ámbitu seluk, relatóriu ne’e mos haktuir kona-ba prosesu atribuisaun, entre novembru 1006 no novembru 2014 hosi kondekorasaun 47.512 ba iha orden onorífika hitu: D. Boaventura (59), Nicolau Lobato (31.526), Guerrilha (654), Falintil (6.716), Funu Nain (7.282), D. Martinho Lopes (5) no Lorico Aswain (1.275).

Tuir relatóriu hala’o mos serimónia “desmobilizasaun hosi kombatente frente armada”, ba dahuluk iha 20-agostu-2011 bainhira fó rekoñesimentu ho onra Estadu ba militár 165 no ema sivil 71.

Liu tiha tinan rua, 20-agostu 2003, desmobiliza tan kuadru militár 145 no kuabru sivil 74. Totál hosi ne’e, desmobiliza ka rekoñese ona veteranu no kombatente 455.

SAPO TL ho Lusa - Foto: Gabinete Primeiru Ministru Timor-Leste 

Sem comentários: